Dizajn na kolesách 2015 – časť II.

Trochu iné pokračovanie Dizajnu na kolesách sa odohralo v Žiline, v kultúrnom centre Stanica. Pedagógovia Tomáš Klepoch (pôvodný člen prvých ročníkov Dizajnu na kolesách), Braňo Matis a Peťo Liška zorganizovali týždenný workshop, do ktorého zapojili jednak svojich študentov z odboru Dizajn médií na Paneurópskej vysokej škole, ako aj študentov košickej Vysokej školy technickej (odbor Grafický dizajn) a VŠVU. Idea práce pro-bono pre klientov z neziskového sektora zostala zachovaná, no tento krát to bolo v podobe workshopu pod super-vízorovaním vyučujúcich. Ja som sa porozprávala s Tomášom o tom, ako to všetko prebiehalo.

DNK2015_07

unnamed-2
– Čo ťa/vás viedlo k tomu znovu oživiť projekt Dizajn na kolesách?

Po našich prvých ročníkoch Dizajnu na kolesách zostala táto myšlienka roky ležať ladom a my sme hustili do Jura Blaška (asistent v ateliéri Grafického dizajnu I na VŠVU), nech to spropaguje na škole a nech to pokračuje. Ja som potom začal učiť na Dizajne médií na Paneurópskej vysokej škole, spolu s Braňom Matisom a Peťom Liškom, a mňa napadlo v rámci takých výukových programov, že Dizajn na kolesách je vlastne perfektný výukový nástroj. Vŕtalo mi to v hlave, tak som sa potom jedného dňa rozhodol, že napíšem grant a že to spravím teraz už nie z pozície študenta, ale z pozície toho, kto na tej škole učí. Zapojili sme do toho aj košickú Vysokú školu technickú aj VŠVU, išli sme do Žiliny za Marekom Adamovom, ktorý nám voľakedy vôbec prvý krát pomáhal s grantom, a oni nám spravili opäť obrovský support, dali nám k dispozícií priestory, a mohlo sa ísť.

– Ako ste rozdelili študentov do skupín? Študenti si vybrali, pre ktorého klienta chcú pracovať, alebo…?
Na to vôbec nebol čas! My sme sa stretli všetci v pondelok a večer predtým sme si sadli dokopy s Braňom a Peťom, rozkreslili sme si to, a študentov sme domiešali. Našich študentov samozrejme poznáme a tých, ktorých nie, tak sme im pridelili klienta a proste sme si povedali, že budú hodení do vody. Chvíľku boli z toho prekvapení, ale myslím si, že práve takéto narušenie bezpečných vôd bolo super. Aj sa mohli od seba naučiť niečo nové – z môjho pohľadu napríklad u študentov z VŠVU dominovala taká spontánna kreativita, ale zase na druhú stranu študenti z iných škôl to vyvážili tým, že to boli pedantní makači.

DNK2015_05 DNK2015_04

IMG_1703
– Aké boli projekty, ktoré ste pre študentov vybrali, a ako prebiehala práca na nich?
Jedni boli iniciatíva v rámci Žiliny Mesto Inak, potom nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá starostlivosťou o ľudí s ľahkým mentálnym postihnutím a na záver sa pridal – voláme ich hasiči z Martina – dobrovoľný hasičský oddiel z Martina, ktorý, keď prišiel chlapík to predstaviť, tak sme odpadli z toho, čo oni v tom Martine robia. Takže sme mali troch klientov a študenti pre nich celý týždeň pracovali. V každom prípade sme sa dostali k tomu, že sa robila úplne nová identita, plus ďalšie komunikačné materiály.

– Aký bol postup pri práci skupín?
No mnohí začali tak, že si niekde niečo skicovali, potom prebehol spoločný brainstorming, a potom sme pri konzultáciách vybrali tie najlepšie možnosti až sa to zúžilo do jednej varianty, a potom už príde moment, že si študenti sami zadelili, čo bude kto robiť, aj podľa vlastných preferencíí k čomu iklinovali: niekto čistil logo, niekto začal vymýšľať, čo ďalej by sa tam dalo robiť, a navzájom sa ovplyňovali, zasahovali do procesov, ktoré sa dejú okolo. Nazval by som to taká klasická workshopová abeceda, ktorú tam študenti mohli zažiť. Každý večer sme hĺbkovo analyzovali urobenú prácu a smer, ktorým sa vydávali, no, bol to masaker – minimálne dvojhodinové otvorené konzultácie. Vtedy samozrejme prichádzalo k rôznym pnutiam, ale myslím si, že to k tomu patrí : ) Naozaj musím povedať, že ja som z toho mal perfektný zážitok.

Hasicske-muzeum-01Hasicske-muzeum-03 Hasicske-muzeum-02

Mesto-Inak-01 Mesto-Inak-02 Mesto-Inak-03

– Podarilo sa všetky zadania dotiahnuť dokonca?
V zásade sa podarilo pri každom zadaní dokončiť ideové návrhy vizuálnej komunikácie, plus návrhy ako s tým ďalej pracovať. Samozrejme, nie všetko sa dalo stihnúť na sto percent, ale musím povedať, že študenti urobili strašne veľa roboty, makali jak fretky. Riešenia, ktoré prichádzajú pri workshopoch sú možno instantné, ale tá myšlienka Dizajnu na kolesách je, že ty nejdeš teraz vytvoriť niečo úplne revolučné, aj keď niekedy sa to stáva, že výborné veci vzniknú aj narýchlo, ale ide o to, že ako študent dizajnu niečo zažiješ, niečo si vyskúšaš, a nejaká neziskovka príde k určite lepšiemu vizuálu, ako keď im to urobí nejaký známy, i keď môže byť talentovaný. Na záver si ľudia z neziskových organizácii povymieňali kontakty so študentami, aby to pre tých študentov bola aj taká trošičku starosť, alebo zodpovednosť, že ten proces proste nekončí tým, že zavrieš dvere. Čo je super!

Tomášovi ďakujem za čas a držím palce, aby sa podarilo jemu a ďalším iniciátorom vytvoriť avizovaný “manifest”, či etický kódex Dizajnu na kolesách, kde by stanovili niekoľko základných bodov, ktorých by sa mali všetci ďalší pokračovatelia tohto formátu držať (napr. práca pro-bono a pod.). Dizajn na kolesách je otvorená platforma a je to príležitosť pre každého/skupinu dizajnérov/študentov, si vyskúšať niečo nové.

Zaradené v grafický dizajn | 1 Komentár

Dizajn na kolesách 2015 – časť I.

10380737_1551477288421279_1021285242710758198_nTento rok sa uskutočnili nezávisle na sebe dve pokračovania akcie Dizajn na kolesách, ktorá začala iniciatívou šiestich študentov Katedry vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v roku 2006. Princíp je jednoduchý: študenti bezplatne ponúknu svoje služby neziskovým organizáciám, spolkom, združeniam, samosprávam, a pod., tie potom v priebehu jedného týždňa navštívia a priamo na mieste navrhnú novú identitu, orientačný systém, komunikačné materiály, či skrátka všetko potrebné. Štyri roky po sebe takto prebiehali výjazdy skvalitňovania, zlepšovania a poradenstva v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie skombinované s dobrovoľníckou činnosťou. Potom nastala šesťročná pauza a minulý rok sa rozbehli dve nové pokračovania.

12187763_1678719869030353_7607593882888533083_nPrvým z nich bola skupinka súčasných študentov VŠVU (pozrite aj ich facebookovú stránku), ktorých lákala myšlienka vydať sa po regiónoch Slovenska a zažiť prácu dizajnéra inak. Požiadali o grant Nadáciu Tatra Banka a po jeho úšpešnom získaní sa v lete vydali na cestu. Skupinku tvorili Gabriel Sebő, Tereza Maco, Michal Maco, Máté Macsicza, Magdaléna Scheryová, Aurélia Garová, Jakub Dušička a David Kalata. Ja som sa stretla s Gabom a spýtala som sa ho na zážitky.

– Čo vás priviedlo k pokračovaniu akcie Dizajn na kolesách?
Samozrejme projekt Dizajn na kolesách sme poznali. Páčila sa nám možnosť zorganizovať si týždňový výlet so spolužiami po Slovensku a ešte k tomu spraviť aj dobrú vec. Zabaviť sa, pracovať a niečo sa naučiť. Skonzultovali sme to s Ďurom Blaškom a trochu aj s Matúšom Lelovským (pôvodní členovia prvého Dizajnu na kolesách), požiadali sme Tatra Banku o grant, dostali sme plnú výšku a išli sme.

12193801_1678721005696906_1023861910615004890_n 11986551_1660769467492060_1373948000587758553_n

– Ako ste našli klientov, pre ktorých ste sa rozhodli pracovať?
Niektoré nápady prišli priamo od nás – buď sme vedeli o zaujímavých projektoch, alebo ľuďoch, pre ktorých sme chceli robiť, alebo sme potom mali zdroj – CEF, čo je organizácia, ktorá má prehľad o rôznych dobrovoľníckych a neziskových projektoch po Slovensku, a cez nich sme kontaktovali ďalších ľudí. Napísali sme im kto sme, aký projekt sa chystáme robiť, akým spôsobom by sme im mohli pomôcť ako grafickí dizajnéri a že to je zadarmo. Spomenuli sme, že by nám veľmi pomohlo, keby nám vedeli zabezpečiť nejaký nocľah. Mali sme grant na stravu aj na cestu a nepotrebovali sme teda žiadne peniaze. Výber finálnych lokalít sme napokon podriadili dojmu z komunikácie s danými ľuďmi, keďže bolo pre nás dôležité, aby sme sa tam cítili vítaní.

– Aké projekty ste si teda vybrali a ako prebiehal postup práce?
V Rožňave sme robili kompletnú vizuálnu identitu pre štítnický okruh gotickej cesty, čo je veľmi veľa rôznych aplikácii – od architektonických po interiérový dizajn, mapy, orientačný systém, ikony, atď. Takže na tom sme robili všetci spoločne. Na začiatku sme sa o tom hlavne veľa rozprávali a keď už sme mali jasnú predstavu a spoločnú ideu, prácu sme si rozdelili a začali sme pracovať. Druhý projekt, na ktorom sme v Rožňave pracovali, bola vizuálna identita pre kultúrne centrum Kláštor. Mesto sa rozhodlo prenechať budovu kláštora občianskemu združeniu Otvor dvor, aby tam mohlo organizovať kultúrne aktivity. V Rožňave sme boli tri dni a potom sme sa presunuli do Dúbravice, čo je malá obec pri Banskej Bystrici. Tu skupinka výtvarníkov založila tzv. Periférne centrá, kde organizujú rôzne umelecké workshopy, kultúrne podujatia a vytvárajú umelecké intervencie v obci a v jej okolí. My sme robili tri projekty: najrozsiahlejší bol orientačný plán intervencií: dokopy to je asi šestnásť objektov pre ktoré sme vytvorili orientačný systém – v prírode aj v dedine. Druhým projektom bolo vytvorenie vizuálnej identity pre miestneho výrobcu huslí a iných, experimentálnych, hudobných nástrojov. Tretia vec bola identita pre miestny dobrovoľnícky hasičský zbor.

12345445_1688656094703397_3078836058096661951_n12313863_1688654011370272_4285341513187159752_n12366327_1688654004703606_2715191805820743460_n12342863_1688657941369879_3139738241610598079_n
12345409_1688656574703349_6463948460985768497_n
12369204_1688656534703353_1654044528496440953_n12342587_1688659861369687_752234799858897344_n


– Ako ste to všetko stihli za týždeň??
No dalo sa to aj z toho dôvodu, že sme boli strašne nadšení, že “hurá, ideme niečo robiť” a tak sme makali : ) Pravda je taká, že toho času tam bolo extrémne málo, no a v praxi to vyzeralo tak, že sme na mieste s ľuďmi vyriešili ideovú stránku, nahodili sme vizuál: základné veci ako logotyp a nejaké aplikácie, s tým, že sme potom ešte dokončovali niektoré projekty z domu. Niektoré projekty zostali len v ideovej rovine, lebo zatiaľ stačili – na informačný systém v Dúbravici napríklad ešte len budú žiadať o grant, Kláštor je stále v procese čistenia objektu a jednania s mestom, gotická cesta je hotová v takej podobe, že už s ňou reálne o granty môžu žiadať, husle a hasičský zbor sú dokončené a aj sa používajú.

– Stretol si sa s nejakými komplikáciami, pri organizácií, či na ceste v priebehu výjazdu?
No, v jednom momente sme už mali pocit, že to zrušíme… Naozaj sme mali všetko veľmi zodpovedne, dopredu naplánované, mali sme dohodnuté požičianie auta na presný čas, všetko sme mali zaplatené, jednoducho to malo klapnúť. Ale keď sme prišli do požičovne, tak sa všetko skomplikovalo. Povedali nám, že nám auto požičať nemôžu, lebo sme nemali dostatok prostriedkov na kreditnej karte a inak ako z kreditky sa to zaplatiť nedalo. Proste nám odmietli vyjsť v ústrety a navyše si nechali rezervačný poplatok. A to už sme boli naozaj zúfalí, lebo to bolo v deň odchodu, všetci nás čakali nabalení na Trnavskom mýte… Nakoniec sa nám ako zázrakom podarilo v letnej sezóne rezervovať 9-miestne auto a mohli sme vyraziť. Za vlastné peniaze sme potom dorovnali stratu. Takže tento rok už teraz komunikujeme s autopožičovňou, aby sme si boli istí, že to auto u nich máme aj toto leto. Čo sa týka sociálnych problémov, tak to sme nemali žiadne : ) My si spolu veľmi dobre vychádzame. A čo sa týka zázemia, tak o nás bolo veľmi dobre postarané aj v Rožňave aj v Dúbravici. Poskytli nám oveľa viac, ako sme vlastne žiadali. V Rožňave nás často pozývali na obedy, aj keď my sme na stravu mali rozpočet a nebolo to nutné, ale chceli, aby sme sa cítili dobre, takže nám tam bolo naozaj fajn. V Dúbravici nám vybavili spanie u hasičov a chodili sme s nimi spoločne jedávať. V tom čase tam práve finišoval workshop architektov, takže sme boli súčasťou veľmi príjemnej komunity, kde sme spoznali viacero nových ľudí.

12190928_1678720112363662_1928926435925279104_n

– Nejaký tip pre tých, ktorí by si chceli takéto niečo vyskúšať?
Jediný tip, čo by som dal, je vybrať si správnych spolupracovníkov, spolužiakov. Musí to byť dobrá partia, lebo je to trochu taká ponorka, keď je človek týždeň vo dne v noci spolu, nemáš ani na chvíľu pauzu. A druhý tip je vybrať si príjemné projekty. Od tých ľudí musí človek cítiť priazeň, musí cítiť, že je tam vítaný. Nech z toho potom nie je nočná mora: čakať na koniec a tešiť sa na odchod domov. My sme práve naopak domov ani ísť nechceli, cítili sme sa tam tak dobre, že sme mali chuť to na dialnici otočiť a vrátiť sa späť. A ešte dôležitá vec, ktorú som asi nespomenul: oslovili a napokon aj vybrali sme si takých ľudí a ich projekty, na ktorých sme videli že robia verejnosti a ľuďom prospešnú prácu. Pomáhajú k zlepšeniu života ľudí a často to robia nezištne. Našou prácou sme sa rozhodli odmeniť ich aktivity, keďže investovať do dizajnu si nemôžu dovoliť, ale dobrý dizajn si jednoznačne zaslúžia.

Gabovi ďakujem a nech výjde aj ďalší letný výjazd Dizajnu na kolesách podľa očakávaní!

Zaradené v grafický dizajn | 2 Komentárov

Trienále plagátu Trnava žije, ale neprináša nič nové

1779231_596185107156643_7948716198781618684_nTrnavské Trienále som už vcelku dlho nenavštívila, takže keď som sa bola pozrieť tento rok nedalo mi nespomínať na to, ako na mňa pôsobilo v tých dávnych časoch – keď ešte nebolo toľko internetu ako dnes, keď všetko z cudziny pôsobilo takou zázračnou aurou. Druhú vec čo musím priznať je, že už dopredu som išla na Trienále rozhodnutá ho odsúdiť. Pretože ja by som strašne chcela, aby sme mali aj na Slovensku niečo na úrovi Bienále v Brne, alebo Najkrajšej švajčiarskej knihy roka, alebo Design Museum (of London). No a keď som bola deň pred otvorením v Galérii Jána Koniarka na Pecha Kucha prezentáciách a postrehla som inštaláciu na kartónoch, bolo mi jasné, že to tak opäť nebude. Potom som si prezrela sprievodný program a bolo mi to jasné druhý krát.

Na dvoch poschodiach galérie si môžte pozrieť výber z 3564 plagátov, ktoré boli zaslané do súťaže TTP. Ako píše v úvode katalógu predseda Trienále Robert Paršo, zmenšené výstavné priestory (trnavská synagóga sa rekonštruuje) sa organizátori rozhodli vyrovnať vyššou kvalitou vybraných prác. A to si myslím, že sa skutočne podarilo: na výstave je mnoho naozaj kvalitných plagátov od autorov, ktorí nie sú (až na nejaké výnimky) notoricky známy z internetu a výstava práve vďaka tomu ponúka pestrú ukážku grafických štýlov a riešení. Sklamaním je však inštalácia na kartónoch, ktoré boli asi východiskom nízkeho rozpočtu, no pôsobia extrémne lacno. Okrem toho dávajú celému priestoru kartónovú vôňu, a je to možno len o vkuse, ale radšej mám určite vôňu papiera ako krabice.

IMG_2319

IMG_2321
Súťažiaci mohli svoje práce prihlásiť v troch kategóriách: buď ako reklamný, kultúrno-spoločenský alebo voľný plagát, a zatiaľ čo reklamné aj kultúrne plagáty budia dojem, že žijú celkom aktívnym životom, posledná z menovaných kategórií sa prezentovala väčšinnou klišé ohranými témami: “Woman is not an object”, “War”, “Don’t own power, power owns you”,”Water is life” a podobne. Otázne je, či niekto zo súčasných dizajnérov vlastne venuje čas “plagátovým experimentom”, čo sa predpokladá, že by malo byť náplňou voľnej témy.

Screen Shot 2015-09-25 at 15.54.52“Woman is not an object”, Dalida Baric-Hadziahmetovic
2d39cd92ed27f64cb28cc007e70d5766“Destroy Borders”, Sven Lindhorst-Emme

Mojou veľkou nádejou na Trienále bol pripravený sprievodný program. Ak by som ja bola organizátor, tak beriem klasickú prehliadku plagátov ako povinnú jazdu, a všetku svoju energiu venujem sprievodnému programu, ktorý môže priniesť na stôl súčasné témy grafického dizajnu, diskusiu, kritiku, proste nejaký život. Okrem spomínanej akcie Pecha Kucha sú súčasťou Trienále výstavy dizajnérov Jula Nagya v galérii Medium, výstava laureáta ceny Masters Eye Award Stefana Sagmeistra v galérii Mestská veža v Trnave (od 15. októbra) a výstava zakladateľa TPT Jozefa Dóku ml. v galérii Satelit (od 26. novembra). Pozrieť sme si mohli ešte prednášky porotcov na Noci osobností dizajnu. Nespochybňujem výber organizátorov komu usporiadať výstavu, len mi tam chýba rozšírenie aktivít aj na mladú scénu, či študentov (a tým nemyslím workshop tvorby plagátov).

IMG_2327

Od návštevy Trienále som očakávala, že ma presvedčí o tom, že aj napriek masívnemu rozšíreniu prác na internete je dobre mať a vidieť prehliadky fyzických výtlačkov plagátov. Potom ma ale napadlo, že možno Trienále nemá ambíciu byť podujatím pre mňa, ale vlastne pre širokú verejnosť, či dizajnérov veteránov, ktorí sa radi pokochajú “najlepšími plagátmi z celého sveta” (parafrázujem titulok článku v Denníku N; čiže plagátmi od autorov, ktorí sa rozhodli poslať svoje práce práve do tejto súťaže) a takto majú pocit grafického vyžitia. Alebo možno preceňujem mladých ľudí a fakt im Trienále pomôže nahliadnuť do sveta grafického dizajnu, o ktorom niečo počuli, ale veľa nevedia. Ja sama som presne z tohto dôvodu na strednej na trienále pred x-rokmi išla. Zároveň presviedčam samu seba, že ak by rozpočet Trienále nebol rozpočet regionálneho podujatia (čo myslím, že bol), tak by aj Trienále naplnilo úplne iné očakávania – a hádam by došlo aj na tie moje.

Zaradené v grafický dizajn | 3 Komentárov

mini SELF–2015 bude výlet na konferenciu REDO

12027321_825650680883335_8638266787479840625_oPo regulérnom minulom ročníku festivalu SELF pripravujeme na tento prestupný rok opäť niečo špeciálne. Namiesto veľkého organizovania tu u nás doma sme si povedali, že east is the new west a ideme sa pozrieť na podľa nás najzaujímavejších spíkrov, ktorí sa všetci stretnú na jednom mieste: v meste Priština v Srbsku na konferencii REDO.

JURG LEHNI (Zurich, CH) http://juerglehni.com
OK–RM (London, UK) http://www.ok-rm.co.uk
SEZGIN BOYNIK (Prizren, RKS/Helsinki, FI)
SAN SERIFFE BOOKSHOP http://www.san-serriffe.com
BRIAN ROETTINGER (Los Angeles, US) http://brianroettinger.com
RADIM PESKO (Prague, CZ) http://www.radimpesko.com
MONIKER (Amsterdam, NL) http://studiomoniker.com
OLIVIER LEBRUN (Paris, FR) http://www.olivierlebrun.com
DAVID BENNEWITH (Auckland, NZ/Amsterdam, NL) http://colophon.info
STUDIO NOI (Zurich, CH) http://studio-noi.ch
COMMON NAME (New York, US) http://common-name.com

OKRM

COMMONNAME

Aby sme tam nešli sami, tak ponúkame možnosť pridať sa k nám: cestujeme autobusom a registrácia prebieha na našom webe: www.self-x.sk. Je potrebné sa prihlásiť do tejto nedele 20. septembra. Inak nebude autobus a budeme sa musieť tlačiť v aute. Zabezpečujeme spiatočnú cestu Bratislava-Priština, ktorej cena je 85 Eur, vstupné na konferenciu (10 Eur) a ubytovanie si organizuje každý samostante (doporučujeme pozrieť stránky www.airbnb.com alebo www.booking.com.) Skrátka akcia leta! Tešíme sa na dizajnérov dobrodruhov a zážitky ako z filmu : )

Zaradené v grafický dizajn | Zanechať komentár

Dizajnové konferencie – YES OR NO / WHY TO GO

Tento rok som neplánovane navštívila štyri konferencie o dizajne (typografii/editoriál dizajne/atď.) a keďže písať o čom tie konferencie boli je rovnako nudné, ako čítať časopis Designum (väčšinou), tak som si povedala, že skúsim radšej zhrnúť pár dôvodov, prečo si myslím, že je dobré z času na čas na nejaké takéto podujatie zájsť.
blogpic_1120_3000

Problémov pri rozhodovaní je niekoľko: treba kôli tomu niekam cestovať, je to drahé, stále je veľa roboty a keď nie je, tak sa človeku aj tak vlastne nechce nič robiť. Moja vlastná motivácia býva rôznorodá:
1. všimnem si, že moja najčastejšia design-related aktivita je posielanie pressového PDF,
2. moja druhá najčastejšia design aktivita je skrolovanie blogov,
2. s kamarátmi dizajnérmi sa bavím hlavne o Game of Thrones (počkať, to je vlastne OK :),
3. nič nestíham,
4. nič nestíham, ale vlastne sa nudím.

Akože áno, môžu byť aj prozaickejšie dôvody ako odísť sa pozrieť na víkend do mesta, kde sa daná konferencia koná – i keď to má väčšinou nevýhodu, že tam sa nedá stretnúť veľa známych, čo je naopak dobré na miestnych konferenciách, kam vždy zablúdia bývalí kolegovia, spolužiaci alebo kamaráti. A samozrejme, pred pár rokmi ma najviac na konferenciách bavilo vidieť známe mená (prednášajúcich) naživo, čo čiastočne zostáva motiváciou aj teraz, ale už je to tak trochu o niečom inom.

Musím priznať, že tohtoročné konferencie ma zavalili množstvom premotivovaných happy dizajnérov, ktorí radili ako treba robiť veci out-of-your-comfort-zone, ako si treba vyhradiť čas na voľné projekty, ako majú všetci strašnú zábavu a pod. Nevadí. Našli sa medzi nimi aj normálni ľudia, ktorí otvorene priznávali, že vlastne nemajú ani jedno zo svojich kresiel navrhnutých pre Ligne Roset (Inga Sempe), lebo v zmluve nebola žiadna vzorka pre dizajnéra. Alebo aj takí, z ktorých skrátka sálala radosť z toho, že sa môžu niekam zavrieť na dva mesiace a vyrobiť nového robota (Jürg Lehni), či takí, ktorí sú len fakt vtipný napriek všetkým okolnostiam (Steven Heller).

11429769_1626519704233362_2922307451727063002_n

Nedá sa konkrétne vymenovať, že toto a tamto som sa na konferenciách naučila, väčšinou je najväčšie plus kvalitne strávený čas na niečom zmysluplnom (to vtedy, keď je daná konferencia dobrá). A keď už nič iné, tak je fajn dostať trochu odstup od svojej každodennej pracovnej rutiny, aj keď možno s postupmi dizajnérov nesúhlasím, alebo sa mi zdajú slabé. Ako hovorí jedna kamarátka dizajnérka: “nikdy sa mi nestalo, že by som išla do tlačiarne zbytočne”, tak tým istým spôsobom by som zhrnula návštevu konferencií o dizajne.

Linky na konferencie, kde som bola: QVED Mníchov, ByDesign Bratislava, Typo Berlín, In The Middle Design Forum Bratislava.
PS: vďaka štúdio MILK, že mi umožnilo ísť vlastne na všetky z týchto podujatí!

Zaradené v grafický dizajn | 1 Komentár

Najkrajšia kniha – Czech made

Ako môže vyzerať ocenenie najkrajšej knihy, po ktorom nezostane len škaredý katalóg?

11269739_10204731387268981_1135847903327910411_n
11350757_10204731385988949_8401885509868813886_n11239698_10204731385708942_540138035639612528_n
11377142_10204731385668941_397195925485983465_n
Dvojica Peter Babák a Lukáš Kijonka (Laboratoř) pri príprave tohtoročnej ceny o Najkrajšiu českú knihu zistili, že Památník národního písemnictví nemá za 50 rokov histórie tohto ocenenia ani jednu z ocenených kníh v digitálnej podobe. Riešenie – webová stránka bookreport.cz, ktorú som si pozerala asi hodinu ako kino – jedno video po druhom. 100% doporučujem! Pozor na rušivý prvok: žltý rukáv mikiny skenovača.

Okrem webu sa dá do konca augusta výstava Zpráva o knize navštíviť aj fyzicky (a stretnúť pracovníka, ktorý poctivo denno-denne, rad za radom, live skenuje všetky ocenené knihy za posledných 50 rokov : ). Tu je reportáž, ktorá všetko vysvetlí. A tu pozvánka na výstavu (super video).

Jediné čo uznávam, že je trochu hard-core, sú ceny pre tohtoročných víťazov:
11377155_10204782622989842_6521816038673984758_n 11391745_10204782622829838_499264501325370051_nZaujímavé, a pre slovenskú verziu súťaže naozaj motivačné, je aj spracovanie minuloročného ročníka českej ceny: sprievodný katalóg obsahoval okrem ocenených kníh aj súbor rozhovorov s organizátormi, dizajnérmi, dizajnérkami, ilustrátormi, tlačiarmi a pod. o súčasnom stave ceny, ich práci a ďalších témach súvisiacich s tvorbou kníh.
IMG_1666 IMG_1663 IMG_1661 IMG_1658 IMG_1655

Skóre slovenská a česká cena o najkrajšiu knihu 0:100.

Zaradené v grafický dizajn | 1 Komentár

Najkrašia slovenská kniha 2014

Mmm, hovoríte si, že ste o tejto súťaži tento rok nič nepočuli? Bola vôbec? Pred dvoma rokmi celkom zarezonovala v médiách (SME) a konečne sa ozvala kritika zo strany dizajnérov na jej nízku rešpektovanosť medzi profesionálmi, zvláštne zloženie poroty, diskutabilnú propagáciu. Hlavnými organizátormi súťaže je Bibiana a Ministerstvo kultúry a je pravda, že súťaž dlhodobo trpí nízkou prestížou, malou informovanosťou medzi profesionálnou verejnosťou a tak nejak sa zdalo, že buď organizátorom tento stav vyhovoval, dizajnéri ho ignorovali, alebo ich pokusy na zmenu proste narážali na hradby byrokracie.

Tento rok (dva roky po kritike) mala porota v zložení aspoň dve mená, ktoré by ste mohli poznať: predseda poroty – prof. Dušan Kállay a člen poroty doc. PdDr. Zdeno Kolesár, PhD. Ďalej boli v porote zástupcovia Ministerstva školstva, kultúry, Zväzu polygrafie, Strednej odbornej školy polygrafickej, Slovenskej národnej knižnice, samozrejme Bibiany, niekoľko ilustrátorov a “grafických upravovateľov” (tento titul asi slúži na označenie grafických dizajnérov, neviem to isto, boli ním označení dvaja akademickí maliari a jeden Mgr.), atď. No, do súťaže bolo prihlásených 133 kníh a porota vybrala súbor 20 najkrajších. A podľa môjho názoru ten výber nie je vôbec zlý.

10430381_899556050094942_3005144730978203579_n 1932612_899556046761609_100357464630267838_o
Najviac ocenení si odniesla kniha Henriety Moravčíkovej: “Friedrich Weinwurm Architekt / Architect” (vydavateľstvo Slovart, fotografie: Olja Triaška Stefanovič, grafický dizajn: Ľubica Segečová, tlač: Neografia Martin), a to:
– Cena Ministerstva kultúry SR vydavateľstvu za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu,
– Cena Ministerstva kultúry SR autorovi za vynikajúcu grafickú úpravu,
– Cena Zväzu polygrafie na Slovensku tlačiarni za mimoriadne polygrafické spracovanie.

Medzi ďalšími ocenenými sú napríklad knihy: Branislav Jobus: “Ja nič, ja muzikant” (ilustrácie: Katarína Macurová, grafický dizajn: Palo Bálik), Mária Nerádová: “Jak velbloud potkal ťavu” (ilustrácie: Mária Nerádová, grafický dizajn: Martina Rozinajová) v krásnej literatúre bola ocenená kniha Mariána Milčáka “Hra s hadmi” (grafický dizajn: Erik Jakub Groch), ďalej napríklad výtvarná publikácia Ľudmila Peterajová: “Ester M.-Šimerová” (grafická úprava Juraj Blaško a Matúš Lelovský) a myslím, že môžem povedať, že ocenené boli publikácie, ktoré by ste si asi všetky pri návšteve kníhkupectva minimálne všimli a aspoň prelistovali. Áno, z výberu je jasné, že porota ocenila pevné väzby pred mäkkými (napríklad), ale čo sa týka kvality spracovania, ilustrácií a grafickej úpravy môžem tvrdiť, že vybrali naozaj to naj čo sa u nás podarilo vyprodukovať (a to neviem samozrejme, ktoré knihy do súťaže vôbec neboli prihlásené).

454441
big_125490 galanda_kniha_15_archiv l168124 large-patdesiat_sucasnych_umelcov_na_slovensku

big_124558 sm-0908-015-obalka.rw_res

Zostáva teda pýtať sa: aká bude propagácia ocenených kníh / dizajnérov / ilustrátorov? prečo má táto súťaž takýto úplne nereprezentatívny “katalóg”? Výstava víťazných titulov je myslím v Bibiane, na internete sa mi nepodarilo zistiť do kedy trvá, tak sa pôjdem pozrieť.
ae637decda

IMG_1382 IMG_1386 IMG_1391

Mimochodom, súťaž je honorovaná a za hlavnú cenu si dizajnér odnáša 1 400 Eur, čiže minimálne jeden argument prečo sa zúčastniť budúci rok určite existuje.

 

 

Zaradené v grafický dizajn | 2 Komentárov

Peter Biľak: Prvé písmo je ako prvá palacinka, alebo rozhovor (aj) o trpezlivosti dizajnéra

Illustration-Bilak-Interview
Tak predsa len bude jedno vianočné prekvapenie na malom dizajn blogu. Pamätáte si na rozhovor s Ondrejom Jóbom a Maxom Huberom? Ich autorom bol Robert Finkei, toho času študent ateliéru grafického dizajnu na FaVU VUT v Brne a momentálne študent digitálneho dizajnu Fakulty multimediálních komunikací na Univerzite Tomáše Bati v Zlíne. Robert sa tento rok v novembri vybral na výlet do Holandska, pri tej príležitosti navštívil Petra Biľaka a spravil s ním výborné interview o tom, čo to znamená byť kvalitný dizajnér, ako je dôležité byť trpezlivý s prvými písmovými pokusmi a či sa dá v škole vychovať dobrý dizajnér. Nech sa páči, príjemné čítanie.

R: Aký je tvoj vzťah k tímovej práci? Myslíš si, že je pre dizajnéra dôležité pracovať v tíme?
P: Mám veľmi rád pestrosť projektov. Je pomerne jednoduché byť špecializovaný iba v jednej disciplíne a venovať sa iba jednej úlohe, no ja rád s projektmi žonglujem. Preto je veľmi dôležité, mať vymyslené, ako veci dokončiť.

WTW4-454

Ľahko sa veci začínajú, no o to ťažšie sa finalizujú. Dizajnér musí byť pripravený na to, že všetky veci idú na začiatku ľahko, no na konci sa komplikujú a preto je dobré, aby na projektoch pomáhalo viacero ľudí.

Niektoré veci sa dizajnér naučí sám, iba tým, že ich robí. V časopise Works That Work v podstate vystupujem pre dizajnérov ako klient. Je to pre nich zvláštne, pretože normálne sa čaká, že ja by som mal robiť dizajn, no ja si napriek tomu myslím, že preto, lebo sa nevenujem samotnému layoutu, tak dizajn robím v takej istej miere, no v úplne inej rovine. Vytváram podmienky na to, aby sa mohol časopis zrealizovať. Starám sa o infraštruktúru, logistiku a to, ako to má celé vzniknúť. Na to, aby to fungovalo, je potreba vytvoriť správne podmienky. Musím vykonávať veci, ktoré sa často považujú za nekreatívne, ako napríklad zabezpečiť, aby prišli a odišli peniaze. Zdá sa mi, že práve táto činnosť môže byť niekedy kreatívnejšia ako samotné navrhovanie dizajnu. Ľudia si myslia, že vytváranie časopisu je iba o rozhodnutí, v koľkých farbách bude vytlačený, v akom bude formáte a akému distribútorovi sa následne posunie. No pri časopise je kopec inej práce, ktorá sa dá robiť inak, ako bežne, počnúc produkciou, distribúciou a financovaním. Toto všetko môže byť kreatívna práca a toto všetko ma zaujíma. Pre mňa je veľké zadosťučinenie vidieť, ako môže celý tento proces fungovať a ako môže každý, kto na časopise pracuje, dostať zaplatené. A čitatelia to v konečnom dôsledku ocenia, lebo cítia, že to robíme celé pre nich.

Na dizajne ťa teda zaujímajú aj procesy, ktoré sú zdanlivo od samotnej tvorby vzdialené.
Na dizajne mi príde najzaujímavejšie všetko. Napríklad proces zhmotňovania, prechádzania od abstraktného ku konkrétnemu. Ľudia si myslia, že proces je zábavný iba na začiatku, či už pri vytváraní nového písma alebo pri vzniku časopisu. No práve, keď sa pristupuje k samotnej produkcii kreatívne, tak sa celý proces stáva zaujímavým a vzniká priestor na pohotové reakcie v procese tvorby. Pri tvorbe písma mi príde zaujímavá fáza kreslenia perom, no aj pomyselne nudné aspekty, ako tvorba spacingu a sledovanie, ako mení výraz písma. Častokrát si tesne pred uverejnením uvedomím, že to nefunguje a vrátim sa späť na začiatok. Je to luxus toho, že pracujeme bez deadlinov. Projekty si môžeme dovoliť vydať o týždne a mesiace neskôr, pretože v samotnej podstate na nich nikto nečaká.

N80_6262

Pri väčšine projektov nás nikto nežiada, aby sme ich robili a to nám dovoľuje stanoviť si vlastné termíny, aj s tým, že sa niekedy zmenia.

Sú veci, ktoré trvajú dlho a v normálnom svete biznisu by boli považované za neúspech, no pokiaľ vzniknú okolnosti, ktoré sa nedali predvídať, tak sa musí dokončenie projektu odložiť.

Niektorí dizajnéri si stanovujú svoj vlastný interný deadline kvôli sebadisciplíne.
Ak mám nejakú dobrú vlastnosť, tak je to dokončovanie vecí na ktorých pracujem. Uvedomenie si, aké je dôležité dotiahnuť projekty dokonca, je zásadné a vyžaduje to veľkú koncentráciu. Možno práve to je vlastnosť, ktorá ma odlišuje od ostatných. Je mnoho dizajnérov, ktorí napríklad vedia kresliť písmenká oveľa lepšie ako ja, ale častokrát nevedia projekt priviesť do štádia, že sa dá použiť. Pre mňa samotného je deadline čas, kedy prestanem pracovať, vytvorí sa sám, no napriek tomu som pri práci s ľuďmi zvyknutý ostatným zadávať deadliny.

Vo svete reklamy sú prípady, keď si dizajnéri svoju prácu počítajú na hodiny a každú nezaplatenú hodinu považujú za stratenú.
Nechcem vykresľovať realitu tak, že pracujeme v nejakom vákuu. Samozrejme, že aj my potrebujeme platiť účty a každý z nás žije v reálnych podmienkach. No vďaka tomu, že žijeme v bohatšej krajine, ako je napríklad Slovensko, tak je na niektoré veci možno viacej času. Systém máme nastavený tak, že síce na niektorých projektoch prerobíme, no zase iné finančnú stránku vyrovnajú a to je výhoda viacerých rozpracovaných projektov naraz.

Našu prácu v súčasnosti vidím viac-menej ako vydavateľskú. Vydávame knihy, časopisy, písma, tvoríme výstavy. Ako v každom vydavateľstve, tak niektoré veci sú viac úspešné a niektoré menej. Písma, ktoré boli vytvorené už dávno, nám umožňujú financovať nové projekty, takže máme všetko navzájom prepojené. Nedá sa čakať, že ak vydáme prvé číslo časopisu, tak bude ihneď profitujúce. Lenže tak to ani nemáme nastavené a neočakávame to. Je to dlhodobý projekt, pri ktorom sme spokojní, ak si na seba zarobí po prvom roku a ak z toho následne vznikne nejaký profit, tak je to super. A vďaka tomu, že sme boli trpezliví a nebolo to uponáhľané, tak sme k tomu práve dospeli.

Môže byť práve trpezlivosť jedna zo zásadných vlastností kvalitného dizajnéra?
Vidím kopec mladých ľudí, ktorí sú šikovní a tvoria kvalitné práce, no sú nedočkaví. Chcú, aby všetko fungovalo okamžite, no zabúdajú na to, že kým sa spustí kolobeh úspechu, tak to istú dobu trvá.

To, čo tvorí kvalitného dizajnéra, je práve kombinácia správnych povahových vlastností a trpezlivosť je jedna z nich. Ďalšia z nich je napríklad sebavedomie alebo viera v to, čo robí.

Niektorí dizajnéri písma majú napríklad veľmi zúžený pohľad iba na krivky, no nezaoberajú sa tým, ako to písmo bude užívateľ používať. Taktiež nevedia ako ho prezentovať, čiže strácajú schopnosť komunikácie. Nevedia písmu dodať obsah a majú na začiatku príliš veľké očakávania. Ja mám taktiež veľké očakávania, no som trpezlivý a vďaka rokom práce si to môžem dovoliť. No vidím mnohých mladých ľudí, ktorí, keď vytvoria svoje prvé písmo, tak sa ho snažia okamžite prezentovať a dokonca ponúkať potenciálnym užívateľom. Častokrát je to zásadná chyba, pretože ako zvyknem vravieť, prvé písmo je ako prvá palacinka. Málokedy sa podarí, a ak aj áno, tak s ňou nikdy nejdete na súťaž. Musíte ich urobiť desiatky, kým zistíte správnu konzistenciu a prípravu. No všetci nadšení mladí študenti si myslia, že ich prvé písmo je neuveriteľne dobré a trvá im to rok či dva, kým si vyvinú oči do takej istej miery, ako ruky a pochopia, že to písmo až také dobré nebolo. Spočiatku svoju prácu nikdy nevidia kriticky, pretože od nej nemajú odstup, čo je asi skúsenosť, ktorú musia nadobudnúť časom a taktiež sa zbaviť nedočkavosti.

julien-sketch1Skice k písmu Julien

Možno veľkú úlohu zohráva aj Ikea efekt, kedy si človek omnoho viac cení niečo, čo vytvoril sám.
Ja túto nedočkavosť a nadšenie chápem. Písmo sa totižto publikuje veľmi jednoducho. Zoberte si napríklad takých básnikov. Koľkí z nich majú možnosť publikovať hneď prvé dielo? No s písmom je to veľmi odlišné. Je mnoho web stránok, kde sa dá písmo takmer ihneď za peniaze ponúkať užívateľom. No dizajnéri svoje prvé publikovanie písma často ľutujú, pretože nastáva situácia, kedy sa písmo nepredáva a následne začnú panikáriť a takýmto spôsobom vznikajú 90% zľavy a výpredaje nechcených písiem.

Aké ďalšie vlastnosti šikovného dizajnéra a znaky kvalitného dizajnu si uvedomuješ?
Jedna z vecí, ktoré som sa naučil už pri tvorbe časopisu Dot Dot Dot bol redakčný proces. Tie isté techniky, aké sme používali pri redakčnom procese, sa snažím aplikovať pri akejkoľvek inej práci. Ide o redigovanie samého seba, kedy dokážem svoju prácu zhodnotiť sám pred sebou. Takže ak napríklad vytváram písmo pre parížske metro, tak musím dbať na to, aby boli dodržané všetky jeho funkčné aspekty, ktoré musím ohodnotiť sám. Čiže je to o stanovených kritériách, o ktoré sa môžem oprieť a spýtať sa samého seba či to spĺňa to, čo to spĺňať má. Dôležitá je schopnosť odosobnenia sa a pozerania sa na projekt z určitej vzdialenosti. Čiže byť si v širokom kontexte vedomí toho, čo robíme.

Ja sám veľakrát konám intuitívne. Nepozerám sa na čísla a predajnosť. Pri vytváraní čohokoľvek potrebujem mať pocit, že ide o správnu vec. Ten pocit je vyvolaný v momente, keď sa preskúma dostatočné množstvo možností a na problémy sa pozrie z viacerých uhlov. Myslím si, že pri tvorbe časopisu sú dôležité všetky jeho aspekty. Od toho, aký pocit u čitateľa vyvoláva až po to, ako vonia. Dávame veľký dôraz na to, ako naši čitatelia dokážu časopis čítať. Či sa dá časopis čítať a listovať iba jednou rukou, je pre nás napríklad zásadná úloha, no vôbec nemá jednoduché riešenie. Typická vlastnosť väčšiny časopisov je to, že ak ich otvoríte tak sa samovoľne zavrú. No nám takýto detail príde úplne markantný a preto sme za kvalitnejšiu väzbu ochotní zaplatiť oveľa viacej peňazí.

SetWidth1200-N80-6112-DxO2

Dostali sme mnoho mailov od ľudí, ktorí sa sťažovali, že by chceli klasickú lepenú väzbu, pretože sú na ňu zvyknutí.
No v tomto sme tvrdohlaví a myslím si, že k dobru veci.

Podobná väzba, akú používame teraz, tu bola už aj v časoch časopisu Dot Dot Dot, no vtedy sme tento problém neriešili. Tieto veci sa dizajnér naučí časom. V tom období som s tou väzbou možno spokojný nebol, no nikdy ma nenapadlo zaoberať sa tým problémom hlbšie. Ak niečo robí každý určitým spôsobom, tak si myslíte, že je to jediné riešenie a nehľadáte alternatívy. Tlačiar vám takúto väzbu nikdy ako prvú nenavrhne. On ju v skutku neznáša, pretože je s ňou niekoľkokrát viacej roboty ako s väzbou klasickou. Čiže každý, kto si zvolí nejaké štandardy a robí všetko tak ako ostatní a nesnaží sa hľadať iné riešenia, ktoré sú mu ľahko dostupné, tak skončí s priemerným výsledkom.

Ako rozpoznáš, že práve tvoj názor je správny? Môže byť pri určitých rozhodnutiach tvrdohlavosť užitočná?
Nikdy nepristupujem k práci s tým, že si myslím, že môj názor je správny. Vždy som ochotný o riešeniach diskutovať. Momentálne máme najvášnivejšie diskusie pri tvorbe obálky časopisu Works That Work. Niekedy som hneď od začiatku presvedčený, čo je správna voľba, no niekedy je to naozaj veľká otázka a obálka sa vyberá dlho. Pri jednej z obálok som s vybraným návrhov nebol vôbec zmierený a bol som presvedčený o tom, že je nesprávna, no nebol som schopný priniesť iné riešenie. Uvedomil som si, že nemôžem byť deštruktívny a odsúhlasil som návrh, ktorý sme mali. Dizajnér musí byť schopný meniť svoje názory a nie vždy je bez zváženia všetkých okolností trvať iba na svojom, dobrá vlastnosť. Práve na príklade obálky sa ukazuje, že je dobré sa na tento problém pozrieť zo všetkých pohľadov. Ako autor, vydavateľ, dizajnér a čitateľ. Takto vzniká prirodzený proces a výsledok je ten, že veci nevyzerajú, ako že sú tvorené nasilu. Od jedného čitateľa som dostal email, ktorý vravel, že má na časopise rád práve jeho vlastnosť, že na seba nesnaží veľmi zapôsobiť. Nesnaží sa vzbudiť dojem, že je múdrejší ako si myslíte a svojou prístupnosťou rozpráva príbeh, ktorého je samotný dizajn súčasťou. Dizajn sa často snaží ohúriť a chce vám dokázať, že vy nie ste dosť dobrí.

WTW_1-4N80_7152N80_7144Magazín Works That Work 

Čo má za dôsledok, že takmer každá vysoká škola ktorá vyučuje dizajn k tomu pristupuje rozdielne?
Nevýhoda napríklad systému školstva na Slovensku je tá, že ja, keď som študoval na VŠVU, tak ma viedol jeden profesor. Rozdiel oproti škole, na ktorej učím teraz (Royal Academy of Art, The Hague) je v tom, že je nás na študentov desať profesorov, to znamená, že študenti sú každý deň konfrontovaní s inými názormi. Každý z profesorov je úplne iný, čo vytvára úplne prirodzený mix a tak študenti nemusia chodiť na iné školy. Študenti sa musia vysporiadať s tým, že ak tú istú prácu ukážu jednému profesorovi, tak ju môže odobriť, no úplne iný profesor prejaví kompletne rozdielny názor s tým, že obaja majú svoj názor podložení relevantnými argumentmi. Ja si myslím, že práve toto je výborná vec, lebo to študentovi umožní vytvoriť si svoje vlastné názory. Nakoniec musia sami zistiť, čo chcú robiť a musia sa naučiť ísť ďalej napriek niektorým nesúhlasom. Čo sa dosahuje ťažšie, ak je študent konfrontovaný iba s jedným profesorom. V tom momente začne študent prácu robiť tak, aby sa páčila práve tomu jednému profesorovi a prestáva to robiť pre seba samého, no pracuje so systémom. Práve toto vytvára „perfektných“ ľudí pre agentúry. Čo by sa u nás na univerzite nemalo stať, pretože študent pri desiatich profesoroch vždy nájde jedného, ktorý mu povie prečo mu jeho práca sedí a jedného prečo vôbec nie. Myslím si, že práve táto široká diskusia a pluralita názorov sú urýchľovači vývoja.

ProjectweekGraphicDesign_2014expo-kabk
Plagáty na rôzne podujatia Royal Academy of Art, Haag.

Dokáže vysoká škola vychovať dobrého dizajnéra napriek tomu, že sa tak ten študent z počiatku javiť nemusí?
Myslím si, že kvalitná vysoká škola dokáže rozhodne vychovať dobrého dizajnéra. Keď som chodil na strednú umeleckú školu v Košiciach, tak mi všetci profesori vraveli, že to nie je obor určený pre mňa. Boli tam totižto úplne iné očakávania. Aranžérske schopnosti spoločne s kresbou podľa modelov boli považované za top zručnosti dizajnéra. Tak isto my máme na našej univerzite očakávania od svojich študentov, ktoré sú, pravdaže, rozdielne. Potreby doby sa menia veľmi rýchlo. Hlavná idea je vždy to, aby študenti išli ďalej ako ich profesori, aby ich presiahli a išli skúmať niečo úplne iné. Ak by robili to isté čo my, tak je to nudné a vykonávajú krok späť. Mnohokrát sú práve najproblémovejší tí najlepší. Sú to tí, ktorí spôsobujú konflikty a ktorí nerobia určité veci tak, ako by sa robiť mali. Ale to profesor rozpozná a musí to vedieť oceniť. Mali sme mnoho problematických študentov, ktorí buď do školy nechodili alebo nato kašľali. No často sa na úkor toho venujú niečomu inému, čo môže byť v konečnom dôsledku veľmi zaujímavé. Ďalšie špecifikum našej univerzity je to, že sa tu naozaj tvrdo pracuje a ak to študent neakceptuje, tak má problém. Je to tak nastavené aj kvôli veľkému počtu študentov a je fakt, že menej ako polovica študentov túto školu naozaj dokončí.

Dokážeš rozoznať talentovaného študenta?
Skoro vždy rozpoznám, ak je niekto hyper talentovaný, no napriek tomu vidím, že s niečím zápasí a mojou úlohou je nájsť spôsob, ako z takto komplikovanej osoby dostať čo najviac. Mal som veľa študentov, o ktorých viem, že sú dobrí, no nikdy sme spolu nevychádzali dobre. Ale vždy som sa k tomuto človeku snažil nejakým spôsobom dostať, lebo som videl, že potrebuje pomôcť a nie je to pre neho jednoduché. A ja týchto študentov následne viem oceniť. Zatiaľ, čo veľa krát sú prípady študentov, pri ktorých je všetko fajn, no nedisponujú určitou pridanou hodnotou.

***
Za poskytnutie rozhovoru ďakujem Robertovi!

Zaradené v grafický dizajn | 1 Komentár

Ako si žije malý dizajn blog

V poslednej dobe som si veľmi zjednodušila prácu a väčšinnou postujem len krátke novinky na facebookovej stránke malého dizajn blogu, kto nie je fan, šup tam. Tuto krátky výber:
988432_801200066592439_6427310251037295527_n
1621789_800453150000464_8257514932713895344_n1513808_799094643469648_6308392400013053287_nOkrem toho sa mi kopia aj rôzne zabudnuté príspevky: napríklad, že časopis o architektúre Atrium pravidelne uverejňuje niekoľko-stranové profily o slovenských grafických dizajnéroch:
IMG_0349

Alebo, že vzniklo netradičné (na slovenské pomery) spojenie pánskeho časopisu For Men a dizajnu v podobe prílohy FORM Magazine, ktorá vychádza štyri krát do roka a predstavuje slovenskú módu, šperk, priemyselný dizajn, fotografiu a ponúka tak niečo úplne nové pre klasického pánskeho čitateľa.
10606617_1524399677805663_472421820424663053_nIMG_0553
No a potom ide koniec roka a posledný Urban Market (Winter edition) už tento víkend:
1505475_749829505108053_302002636263572809_nNa ktorom sa môžte zastaviť po ceste na zimný prieskum na VŠVU:
zimny-prieskum-2014-pozvanka-1418041993Peknú zimu!

Zaradené v grafický dizajn | Zanechať komentár

Prvá výstava Múzea dizajnu “Škola základ života?”, diel I.

Toto je exkluzívmy “sneak-preview” výstavy Múzea dizajnu “Škola základ života?”, ktorej otvorenie prebehne dnes večer galérii Satelit a potrvá do 9. 11. 2014. Výstava je kurátorskou sondou do zbierok slovenského Múzea dizajnu venovanou sedemnástim osobnostiam (Jozef Dóka ml., Ľubomír Longauer, Svetozár Mydlo, Vladislav Rostoka, Martin Brezina, Jan Meisner,..), ktorí sú v zbierkach významne zastúpení. Predstaví práce z ich študentských začiatkov v paralele s projektami, ktoré vytvorili už ako etablovaní tvorci.

Kurátori Mariša Rišková a Maroš Schmidt zvolili prístup porovnania prvých prác daného autora zo školy, či jeho domácich, mimoškolských diel s vybranými dielami z jeho profesionálnej tvorby (finálnymi produktami, či prototypmi, štúdiami a pod.). Zistíme, že voľné umelecké kreácie zo školských ateliérov alebo voľnočasových aktivít niekedy predurčujú budúce smerovanie autora, inokedy naopak kontrastujú s výslednou kariérou dizajnéra. Výstava tak dáva odpoveď na otázku o škole ako základe (profesionálneho) života, zároveň poskytuje hlbší pohľad do tvorby autora a odhaľuje možné príčiny jeho výtvarného smerovania.

Skvelou časťou výstavy sú ukážky ručných návrhov plagátov, obálok kníh, ilustrácií, či skicáre mladých dizajnérov, ktorí –ako zistíme– boli výnimočne zruční už v mladom veku. Top je samizdatová publikácia Vladislava Rostoku spolu s jeho diplomovou prácou, ktorú napísal o Victorovi Vasarelym. Vydal ju v troch kópiách, ilustrácie ručne nakreslil a jednu z kópii daroval Vasarelymu na osobnom stretnutí v Paríži.

Príďte sa pozrieť! Event a viac info tu.

IMG_0202IMG_0189IMG_0192 IMG_0195 IMG_0197 IMG_0193IMG_0200IMG_0187

Zaradené v grafický dizajn | 1 Komentár