Rozhovor s Maximilianom Huberom

Maximilian Huber je mladý grafický dizajnér, pôsobiaci vo Viedni. Po absolvovaní New Design University pracoval v Moodley brand identity, no v súčasnosti pracuje na voľnej nohe. Prezentuje sa pod značkou Cellar Door, publikuje zine Das Kleine Schwarze a spoločne s priateľkou rozbieha módnu značku Wanderlust. Je to veľmi sympatický mladík, ktorý si užíva život naplno. Neostýcha sa, keď má investovať čas, peniaze a námahu do niečoho, čomu verí.

 

Tvoje práce sú známe najmä vďaka internetovým stránkam ako sú trendlist a behance. Patríš medzi dizajnérov, ktorí sa vezú na vlne súčasného grafického dizajnu. Z tvojich projektov cítiť, že väčšinou si sám sebe vlastným zadávateľom. Preto moja prvá otázka znie – živíš sa grafickým dizajnom?
V súčasnej dobe nie. Grafický dizajn ma neživí. Pol roka som pracoval v reklamnej agentúre, ale odišiel som odtiaľ. Práca na komerčných zákazkách pre luxusné značky ma nenapĺňala. Nie je to cesta, ktorou chcem kráčať. Moje práce sú plné experimentov, ktoré sú v komerčnej sfére často-krát nepresaditeľné. Nemal som čas na tvorbu vlastných projektov. V súčasnej dobe pracujem 5 hodín denne a popritom sa snažím získať vlastné zákazky. Nejaké peniaze získavam aj z predaja písma na stránke tendollarfonts.com, čo ma veľmi teší. Jeden z mojich nových fontov (Leberkaas) chce použiť Viedenské múzeum.

Veľmi veľa dizajnérov v dnešnej dobe využíva štýl, ktorý propagujú súčasné blogy o grafickom dizajne. Je takýto prístup k zadaniam naozaj úprimný? Nie je to len bezhlavé kopírovanie a snaha vytvoriť niečo, čo odzrkadľuje súčasný vkus?
Toto je veľmi aktuálna téma. Počas štúdia na univerzite som zvykol navštevovať blogy každý jeden deň. Každodenné preklikávanie sa cez ffffound a podobnými stránkami. Ak takto blúdiš internetom celé dni, definitívne to ovplyvní tvoju tvorbu. V prípade študentov dizajnu je naozaj dôležité aby sa vyhýbali blogom. Samozrejme, treba si zachovať určitý prehľad. Pre mňa je dôležité aby som s každým projektom skúsil niečo nové a preto je veľká pravdepodobnosť, že vizuálna forma, ktorú použijem je veľmi podobná súčasným trendom.

 

Do akej miery je pre teba dôležité, aby si si vybudoval svoj vlastný rukopis?
V skutočnosti mi na tom nezáleží. Nepotrebujem jeden určitý štýl, pretože si myslím, že každý jeden projekt si zaslúži svoju vlastnú formu, ktorú by mal v prvom rade určovať obsah. Keď som pracoval na bakalárskej práci (Bold magazine) snažil som sa obmedziť čas strávený na dizajnérskych blogoch na minimum. Mojim hlavným cieľom bolo zmeniť vizuálnu podobu magazínu o kultúre motocyklistov a prispôsobiť ju potrebám mladého čitateľa. Práve preto som zvolil dizajn, ktorý sa dá považovať za trendy štýl. Podľa mňa je dôležité brať si príklad zo štúdií ako sú Hort, ktorým sa darí presadiť určitý štýl súčasného dizajnu aj konzervatívnejším klientom.

 

Tvoje portfólio je veľmi komplexné. Od tvorby fontov, autorských plagátov, fotografie, ilustrácie až po tvorbu zinov.
Je naozaj dôležité venovať sa jednotlivým projektom naplno. Darí sa mi to veľmi zriedka a často pracujem na viacerých veciach naraz. Mojím snom je aby som sa dostal do situácie, keď budem môcť venovať všetku energiu iba jednému projektu. V týchto dňoch s mojou partnerkou rozbiehame módnu značku (Wanderlust). Ja sa venujem vizuálnej identite a moja druhá polovička sa stará o módu. Celý koncept spočíva v tom, že kupujeme staré bundy a svetre, odstraňujeme z nich rukávy, ktoré následne opäť prišijeme, ale z iného kusu oblečenia. Každá jedna bunda sa tak stáva originálna a je jedinečná. Snažím sa ducha ojedinelosti vniesť aj do vizuálnej identity. Chcel by som to aplikovať napríklad na vizitkách.

 

Považuješ vizitky v dnešných časoch za dôležité?
Nie, ale myslím si, že sú cool! Rád si ich doprajem, veď predsa len sú situácie, kedy vedia byť užitočné. Minulý týždeň sme išli na výlet do Berlína a rozdali sme ich vo viacerých obchodoch a baroch. Najmä pre začínajúce značky, ako sme my, môžu byť veľmi nápomocné.

 

Je grafický dizajn umenie?
To je jedna z najťažších otázok. Často rozmýšľam nad tým, kde je hranica medzi umením a remeslom, a na ktorej strane stojí grafický dizajn. Ja sa nepovažujem za umelca.

 

Keď vytváraš ilustrácie, tak je to podľa mňa umenie.
Malo by to byť umenie, ale tvorba magazínu je tiež umenie? Podľa mňa je to viac remeslo.

 

Keď vytváraš layout tak pracuješ aj s citmi, a práve preto by si mal byť umelec.
Je to zaujímavý názor, ale aj tak je to iba hra so slovíčkami. Rozlúštenie tejto otázky by veľa vecí nezmenilo. Než som nastúpil na univerzitu tak som strávil jeden rok na Academy of Fine Arts Vienna. Počas prvého semestra sme mali možnosť vyskúšať si mnohé formy umenia ako napríklad socha, maľba a dizajn. V druhom semestri sme sa dostali ku grafickému dizajnu, avšak nemohli sme používať počítač. Celý semester sme pracovali len s kopírkou, nožnicami a lepidlom. Bola to úžasná skúsenosť. Keď som neskôr nastúpil na univerzitu tak sme začali pracovať len digitálne a všetok čas sme trávili pred obrazovkami počítačov. Vždy keď mám voľný čas, tak sa ho snažím využiť na kreslenie. Čo mám na tom najradšej je to, že nič, čo nakreslím, sa už nedá vytvoriť tak isto odznova.



Ako vieš kedy je práca dokončená?
To nevieš nikdy. Pokiaľ nerobíš prácu pre klienta, ktorá musí byť hotová v istý čas, tak sa môžeš donekonečna hrať. Niekedy si treba stanoviť limity. Jeden z mojich plagátov, ktoré vytváram v rámci projektu – každý víkend jeden plagát, som vytvoril posledný deň v práci, keď som nemal žiadnu robotu. Stanovil som si 20 minút, počas ktorých som ho musel celý vytvoriť. Keď vytváram písmo, tak sa s ním môžem hrať mesiace. Každý jeden znak môžem neustále prekresľovať a zároveň môžem vytvárať nové znaky. Jeden z posledných fotografických zinov, ktorý som robil v spolupráci s mojím kamarátom Lucasom, musel vzniknúť za jeden deň. Nasledujúci deň bola totiž vo Viedni veľká prezentácia publikácií tohto druhu a my sme tam nechceli chýbať.

+ + + +

Týmto opäť ďakujem Robertovi o sprostredkovanie rozhovoru! Toto bol posledný z hosťujúcich príspevkov, no dúfam, že si to ešte niekedy zopakujeme.

 

 

 

 

 

 

 

Tento obsah bol zaradený v všeličo a označkovaný ako , . Zálohujte si trvalý odkaz.

Jedna odpoveď na Rozhovor s Maximilianom Huberom

  1. Spätné upozornenie: Peter Biľak: Prvé písmo je ako prvá palacinka, alebo rozhovor (aj) o trpezlivosti dizajnéra | Malý dizajn blog

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>