Trienále plagátu Trnava žije, ale neprináša nič nové

1779231_596185107156643_7948716198781618684_nTrnavské Trienále som už vcelku dlho nenavštívila, takže keď som sa bola pozrieť tento rok nedalo mi nespomínať na to, ako na mňa pôsobilo v tých dávnych časoch – keď ešte nebolo toľko internetu ako dnes, keď všetko z cudziny pôsobilo takou zázračnou aurou. Druhú vec čo musím priznať je, že už dopredu som išla na Trienále rozhodnutá ho odsúdiť. Pretože ja by som strašne chcela, aby sme mali aj na Slovensku niečo na úrovi Bienále v Brne, alebo Najkrajšej švajčiarskej knihy roka, alebo Design Museum (of London). No a keď som bola deň pred otvorením v Galérii Jána Koniarka na Pecha Kucha prezentáciách a postrehla som inštaláciu na kartónoch, bolo mi jasné, že to tak opäť nebude. Potom som si prezrela sprievodný program a bolo mi to jasné druhý krát.

Na dvoch poschodiach galérie si môžte pozrieť výber z 3564 plagátov, ktoré boli zaslané do súťaže TTP. Ako píše v úvode katalógu predseda Trienále Robert Paršo, zmenšené výstavné priestory (trnavská synagóga sa rekonštruuje) sa organizátori rozhodli vyrovnať vyššou kvalitou vybraných prác. A to si myslím, že sa skutočne podarilo: na výstave je mnoho naozaj kvalitných plagátov od autorov, ktorí nie sú (až na nejaké výnimky) notoricky známy z internetu a výstava práve vďaka tomu ponúka pestrú ukážku grafických štýlov a riešení. Sklamaním je však inštalácia na kartónoch, ktoré boli asi východiskom nízkeho rozpočtu, no pôsobia extrémne lacno. Okrem toho dávajú celému priestoru kartónovú vôňu, a je to možno len o vkuse, ale radšej mám určite vôňu papiera ako krabice.

IMG_2319

IMG_2321
Súťažiaci mohli svoje práce prihlásiť v troch kategóriách: buď ako reklamný, kultúrno-spoločenský alebo voľný plagát, a zatiaľ čo reklamné aj kultúrne plagáty budia dojem, že žijú celkom aktívnym životom, posledná z menovaných kategórií sa prezentovala väčšinnou klišé ohranými témami: “Woman is not an object”, “War”, “Don’t own power, power owns you”,”Water is life” a podobne. Otázne je, či niekto zo súčasných dizajnérov vlastne venuje čas “plagátovým experimentom”, čo sa predpokladá, že by malo byť náplňou voľnej témy.

Screen Shot 2015-09-25 at 15.54.52“Woman is not an object”, Dalida Baric-Hadziahmetovic
2d39cd92ed27f64cb28cc007e70d5766“Destroy Borders”, Sven Lindhorst-Emme

Mojou veľkou nádejou na Trienále bol pripravený sprievodný program. Ak by som ja bola organizátor, tak beriem klasickú prehliadku plagátov ako povinnú jazdu, a všetku svoju energiu venujem sprievodnému programu, ktorý môže priniesť na stôl súčasné témy grafického dizajnu, diskusiu, kritiku, proste nejaký život. Okrem spomínanej akcie Pecha Kucha sú súčasťou Trienále výstavy dizajnérov Jula Nagya v galérii Medium, výstava laureáta ceny Masters Eye Award Stefana Sagmeistra v galérii Mestská veža v Trnave (od 15. októbra) a výstava zakladateľa TPT Jozefa Dóku ml. v galérii Satelit (od 26. novembra). Pozrieť sme si mohli ešte prednášky porotcov na Noci osobností dizajnu. Nespochybňujem výber organizátorov komu usporiadať výstavu, len mi tam chýba rozšírenie aktivít aj na mladú scénu, či študentov (a tým nemyslím workshop tvorby plagátov).

IMG_2327

Od návštevy Trienále som očakávala, že ma presvedčí o tom, že aj napriek masívnemu rozšíreniu prác na internete je dobre mať a vidieť prehliadky fyzických výtlačkov plagátov. Potom ma ale napadlo, že možno Trienále nemá ambíciu byť podujatím pre mňa, ale vlastne pre širokú verejnosť, či dizajnérov veteránov, ktorí sa radi pokochajú “najlepšími plagátmi z celého sveta” (parafrázujem titulok článku v Denníku N; čiže plagátmi od autorov, ktorí sa rozhodli poslať svoje práce práve do tejto súťaže) a takto majú pocit grafického vyžitia. Alebo možno preceňujem mladých ľudí a fakt im Trienále pomôže nahliadnuť do sveta grafického dizajnu, o ktorom niečo počuli, ale veľa nevedia. Ja sama som presne z tohto dôvodu na strednej na trienále pred x-rokmi išla. Zároveň presviedčam samu seba, že ak by rozpočet Trienále nebol rozpočet regionálneho podujatia (čo myslím, že bol), tak by aj Trienále naplnilo úplne iné očakávania – a hádam by došlo aj na tie moje.

Tento obsah bol zaradený v grafický dizajn. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 odpovede na Trienále plagátu Trnava žije, ale neprináša nič nové

  1. Kariérny komunista povedal:

    Orezaný rozpočet od Mikuša (kraj), nič od mesta a samotných Trnavčanov paralelné univerzum, teda vlastne trienále absolútne nezaujíma. Majú City Arénu. A Sagmeister bude vo veži len vďaka ľuďom, ktorým aj po tom, ako bol z galérie odídený pán Vladimír Beskid, záleží na jej nezľuptákovaní (to sa týka aj výberu a pozvaniu hostí na Pecha Kucha, kto-rá sa ko-ná v GJK). Možno však váhou svojej osobnosti presvedčíte súčasného pána riaditeľa, že priestor treba dať aj študentom.

    • evakasakova povedal:

      Ďakujem za vypointovaný komentár! Ja si nejak nemyslím, že dať priestor študentom zachráni toto (alebo akékoľvek iné) podujatie. Ale viete čo tým chcem povedať.

  2. janyhunady povedal:

    hmn…
    Mne vonia všetko čo sa týka papieru – vlastne i kartón je papier v hrubšej verzii..ale každý máme svoje chute…-:)
    Na margo inštalácie: keby malo Trienále štatút ako BIB – tento rok má peknú formu prezentácie a výstavný systém sa myslím podaril. Plagát upadá a nepripisuje mu národ patričnú vážnosť ako by si zaslúžil, a možno má i málo protagonistov…Mne osobne chýbajú časy skupiny Rostoka ,Dóka, Mydlo, Longauer, Choma…Ale to boli skutočne iné časy. Inak súhlasím s vašim postrehom, ktorý treba pranierovať
    u kompetentných…Hoci v súčasnosti ťažko povedať, kto je na Slovensku kompetentný…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>