Malý dizajn blog

Nápisy na A4 pre negrafikov

evakasakova — Thu, 26 Jan 2012 11:42:15 +0000

Type A4 je výborné riešenie pre všetkých, ktorí nepoznajú ilustrátor a potrebujú veľký nápis. Presne jedno písmeno na jeden hárok papiera A4, stiahnuť, vytlačiť a hotovo. Na výber je osem free-ware písiem, rôzne variácie farieb a podkladov. Túto šikovnú internetovú aplikáciu vyvinulo štúdio é z Cordoby a vyrobili si s ním aj nástenný kalendár na tento rok:

Dizajnérsky aktivizmus

evakasakova — Wed, 25 Jan 2012 14:01:31 +0000

Februárové číslo Print-u je príznačne nazvané The Power Issue a sonduje moc grafického dizajnéra ako sociálneho a politického aktivistu. Po svetových udalostiach roku 2011 (Arabská jar, pouličné nepokoje v Londýne, masívne protesty v Grécku, Occupy Wall Street v Spojených Štátoch, protestné tábory “rozhorčených” v Španielsku) a uprostred ekonomickej krízy sa opäť raz preberá rola grafického dizajnéra a jeho sociálna zodpovednosť. Rick Poynor na túto tému píše, pre mňa nezvyčajne umiernený, článok o tzv. “soft power” (jemnej sile) dizajnéra. Tým, že jasne definuje kto je hybnou silou spoločenských zmien (štát, politici, obchodníci, alebo v niektorých prípadoch kriminálne organizácie) kriticky pripomína dizajnérom, že to, že sa cítia povolaní na vykonávanie mnohých funkcií im ešte nedáva žiadnu moc niečo zmeniť.
Dizajnéri skrátka nezvyknú pracovať po boku politikov, spoločenských lídrov, podnikateľov, či vlastníkov médií, aby mohli mať vplyv na nejaké konkrétne veľké rozhodnutia. Napriek tomu však povzbudzuje všetkých, ktorí majú pocit, že dizajn nie je len práca a servis pre klienta, ale že sa ich týkajú aj iné témy a chcú k ním aktívne prispievať. “Jemná sila” grafického dizajnu spočíva podľa Ricka Poynora v tvorení a ovplyvňovaní verejného názoru, presviedčaní, schopnosti zmeniť zaužívané správanie, iniciovať a šíriť vizuálne trendy, esteticky formovať svoje okolie a pomáhať informovať verejnosť (áno áno, aj volebný plagát Baraca Obamu od Shepherda Faireyho je dobrý príklad ako grafický dizajn pomáha spojiť ľudí a ovplyvňovať verejný názor).

Umiernený sa mi zdal však tento článok nie preto, že by som si myslela, že grafický dizajn má nejakú oveľa väčšiu moc aktívne meniť spoločenské pomery, len som čakala, že Rick podá viac nových pohľadov na túto “starú” tému. Takto sme si zase raz zopakovali, že uvedomelí dizajnéri sú sociálne aktívny a enviromentálne zodpovední, no nemali by preceňovať mieru dosahu ich soft power. Ja by som minimálne poprosila dizajnérov a zodpovedných marketingových pracovníkov, aby na túto soft power nekašlali. Práve po viac ako mesiac trvajúcich protestoch na námestiach v Španielsku, kedy davy “rozhorčených” protestovali proti štátnej dotácií súkromným bankám, sa zrazu prefiltrovali do reklamných kampaní ING Credit Banky a tuším Movistaru (alebo inej telekomunikačnej spoločnosti) snímky ľudí s agitačnými plagátmi na drevených tyčiach hlásajúcich heslá typu: chceme nulové poplatky, atď. To je skutočne absolútny výsmech vážnym spoločenským problémom.

Na lepšie oboznámenie sa s témou prikladám vyčerpávajúci zoznam článkov a textov zo stránky konferencie Design Activism and Social Change, ktorá sa odohrala minulý rok v Barcelone. Ďalej knihu The Design of Dissent od Miltona Glasera a Mirka Iliča.

A malú video upútavku na druhé číslo španielskeho on-line časopisu o dizajne Monográfica, ktorého témou bol dizajnérsky aktvizmus.

(Odkaz politikom: “Znižuj si penziu svojej babke!”)

Mesačný kaleidoskop január

evakasakova — Mon, 23 Jan 2012 12:42:23 +0000

V skratke teda prebehnem uplynulý mesiac (čiastočne aj decembrový, kedy sa toho cez sviatky veľa neudialo).

Vyšlo nové číslo časopisu Elephant a má veľmi vydarenú obálku.

Odkaz na knihu o tradičnom japonskom obalovom dizajne, ktorú by som si veľmi rada prezrela celú.

Vydavateľstvo Gestalten vydalo opäť zaujímavú vec: Typografického navigátora po nezávislých výrobcoch písma (písmolejárňach).

Odkaz na starší projekt rakúskeho umelca Christopha Steinbrenena kedy na týždeň vymazal informačnú a reklamnú grafiku jednej viedenskej ulice.

A na záver zaujímavý údaj z informačnej grafiky Nicka Siglera A History of Western Typography: americká Univerzita Wisconsinu v Medisone (University of Wisconsin at Madison) sa rozhodla zmeniť svoje korporátne písmo z Arialu na Century Gothic, pretože Century Gothic míňa o 30% menej tonera. Bolo by super, ak by niekto spravil porovnávaciu tabuľku medzi pár najčastejšie používanými písmami, aby si školy a podobné inštitúcie mohli vybrať písmo s ktorým najviac ušetria : )

Materiál: kartón

evakasakova — Tue, 17 Jan 2012 18:29:36 +0000

V čase nízkych rozpočtov si dizajnér musí vystačiť s tými najjednoduchšími materiálmi. Pripravila som výber niekoľkých projektov, ktoré pracujú s kartónom alebo papierom v originálnej forme.
Viď hore: Marta Maštálková a jej vizuálny štýl pre rodinné vinárstvo Josef Kořenek.
Viď dole: kartónové písmo via ffffound.com

Informačná tabuľa /propagačná nástenka pre Školu podnikateľov od švédskych Research and Development:

Giles Miller a jeho dekorácie pre obchodný dom Selfridge (Londýn) a Galerie Lafayette (Paríž). Skutočne by ma zaujímalo ako to robí:

Výtvarník Ignácio Uriarte je známy pre svoje “umenie kancelárie” (dlhé roky v jednej robil) a tu je jeho dekorácia stola:

A na záver tip na papierovú lampu od štúdia Luis Eslava. Nasledujúca lampa a paraván sú z rovnakej firmy, len sa mi zdá, že tu nepoužívajú papier, ale nejaký iný drevený alebo plastový materiál.

Ak máte tip na ďalšie, pošlite!

John Berger “The Ways of Seeing”

evakasakova — Fri, 13 Jan 2012 11:39:02 +0000

Už veľmi dlho si hovorím, že by som mala napísať o jednej z najzaujímavejších kníh, ktoré som doteraz čítala. “Spôsoby videnia” (The Ways of Seeing) od Johna Bergra je kniha, ktorá ma prekvapila po všetkých stránkach. Na porovnanie: klasika podobného štýlu Medium is the Message, v českom preklade “Jak rozumět médiím”, od Marshala McLuhana (majú ju vo vysokoškolskej knižnici VŠVU, a i keď ju má zvyčajne vypožičanú na “neurčito” nejaký doktorant, kto je trpezlivý sa k nej dostane) je napísaná o dosť zložitejšie, jej pointu treba takmer dekódovať a ja som sa musela celkom sústrediť, aby mi pozornosť neodbiehala kade-tade. The Ways of Seeing bola naopak vydaná po odvysielaní televízneho seriálu rovnakého názvu a číta sa veľmi ľahko. Svojou konštrukciou, použitím obrazu, písma a samozrejme obsahom, je absolútnou revolúciou v chápaní vizuálnych obrazov od klasického maliarstva po, toho času aktuálny (vyšla v roku 1972), reklamný svet. Doporučujem prečítať krátku recenziu, ktorú pred nedávnom zverejnil Michael Rock z newyorkského štúdia 2×4 (a aj všetky ostatné jeho texty, ak ste ešte nemali príležitosť).

Ways of Seeing začína, ako je vidieť, priamo na obálke. Rovnako ako pri náhodnom prepínaní televíznych kanálov sa divák zvyčajne ocitne uprostred príbehu (filmu, seriálu), Ways of Seeing nečaká na predsádku, úvod ani otváraciu kapitolu a jej prvá, ikonická veta prehovára k čitateľovi rovno z poličky knižnice: “Videnie prichádza pred slovami”. Štruktúra knihy je značne neortodoxná: celý text je vysádzaný tučným bezpätkovým písmom a obrazový materiál je vkladaný rovno do textu, bez nijakých popiskov ani vysvetlení. Prúd myšlienok teda nie je ničím prerušovaný, text a obraz k nám prehovárajú simultánne – čo opäť pripomína televízny zážitok. Na rozdiel od klasických výtvarných kníh s krásnymi plnofarebnými reprodukciami obrazov na ťažkom lesklom papieri, Ways of Seeing je malá (127 x 203mm) čierno-biela knižočka, ktorá používa drsný nenatieraný papier, špinavej farby.

Ako píše Micheal Rock, Ways of Seeing je prvá pred-digitálna kniha s absolútne súčasnou formou. Skutočne si neviem predstaviť, ako by bolo možné ju vydať v reedícií a zmeniť čo i len jeden detail (písmo? formát? grid? papier?). Penguin edícia “moderná klasika” ju ponúka za pár libier.

Modernizmus vo fľaši. Flakón Chanel nº5.

evakasakova — Tue, 10 Jan 2012 13:20:50 +0000

Chanel nº5 oslávil uplynulý december 90 rokov existencie. Keď na vianoce roku 1921 Coco Chanel predstavila svoj nový parfém, opísala ho ako vôňu, ktorá voní ako žena, nie ako kvetina. Je preto zaujímavé, že flakón Chanel nº5 je všetko, len nie ženský. O jeho histórii píše Oliver Stratford v článku Modernism in a Bottle na blogu časopisu Disegno.
e

Vážny, ulta-jednoduchý a takmer farmaceutický dizajn flakónu sa radikálne líšil od svojej Art-Noveau konkurencie. Coco chcela vytvoriť pre svoju vôňu neviditeľný obal a svojím dizajnom sa viac hodil vedľa fľaše koňaku ako do ženskej kúpeľne. Dokonale spĺňal predstavy modernismu: abstraktné meno, čistá fľaša (žiadny obraz, žiadna vizuálna metafora) a systetické zloženie (bol jeden z prvých parfémov, ktoré neboli vytvorené na čisto prírodnej báze). Flakón prakticky nezmenil svoj tvar od svojich začiatkov a len kôli jeho krehkosti pri doprave mu po pár rokoch skosili hrany. Dokonca aj dobová reklama je prekvapujúco strohá. Nech sa páči, postup ako dosiahnuť nadčasový štýl!

Okolo magazín Vienna

evakasakova — Mon, 09 Jan 2012 09:59:17 +0000

Nový rok začal ukážkovo, jedno želanie z môjho zoznamu sa mi splnilo hneď v prvý týždeň : ) Na portáli designeast.eu ma vyžrebovali v rámci rozdávania štyroch časopisov Okolo Vienna a pred pár dňami dorazila poštou moja výhra. Poprosili ma o fotku a tak som si povedala, že čo iné ako slnko by malo byť hlavnou témou. Vyfotila som ako sa má časopis na dovolenke na Tenerife.

Memes a dialogic image

evakasakova — Tue, 03 Jan 2012 13:32:46 +0000

Nový rok treba začať energicky a uvedomelo a preto žiadne ľúbivé obrázky ani estetické dizajnérske klišé. Predstavujem vám Deterritorial Support Group – anarchistickú skupinu troch rozhnevaných mladých britov. Aj keď ich identita je neznáma, ja som presvedčená, že minimálne jeden z nich je grafický dizajnér. Na ich (práve skončenom) blogu, ktorý vznikol na konci roku 2009 na popud protestov proti vládnym škrtom v sociálnej sfére, nájdete samozrejme hlavne propagandu triedneho boja a anti-neoliberálne myšlienky. Do pozornosti dávam však jeden článok o prieniku meme (po slovensky “mém”) do populárnej kultúry a jeho využitie v podobe priemyselnej sabotáže. Meme je internetový fenomén – link, video, fotka, veta alebo slovo, ktoré raz uvedené do internetového života sa šíri po všetkých sieťach, kde môže pretvrávať pár dní alebo rokov, v nezmenenej alebo zmutovanej podobe. Pre väčšinnu z nás je to neprebádaný svet referencií, ktoré sú mnohé príliš absurdné na to, aby dávali nejaký zmysel. No, ale ako skvelú grafickú paralelu k nim autor v článku Goatse as Industrial Sabotage uvádza tzv. dialogic image (“dialógový” obraz?), ktorý zaviedol do praxe vo svojich prácach holandský dizajnér Jan van Toorn. Ako píše, Toornov dizajn predstavuje množstvo konfliktných odkazov so zámerom demystifikácie a kritického čítania zo strany diváka. Prostredníctvom určitej konštrukcie vizuálneho prostredia “dialógový” obraz môže slúžiť napríklad na sociálne upovedomenie, vyjadrenie kritiky a podobne. Viac o dialógovom obraze v článku Maxa Bruinsmu.

Vianoce na malom dizajn blogu

evakasakova — Fri, 23 Dec 2011 11:52:58 +0000

Tento predvianočný deň, s výhľadom na more (pri ktorom som mimochodom už strašne dávno nebola), slnkom a asi 20 stupňami, si hovorím, že nie je nič krajšie ako napísať si zoznam želaní. Podelím sa, tu ho máte:
Novoročný diár Slovenskej národnej galérie (a mať si doňho čo zapisovať).

e
Okolo Viena Magazine Only časopis od českého kolektívu OKOLO. Pretože Viedeň je pre mňa neustála veľká neznáma.

e
Katalóg spomínanej výstavy Walker Art Centra “Graphic Design: Now In Production”

Asi desať kníh z vydavateľstva Gestalten. Napríklad:
A dostať sa na budúcoročné Bienále Grafického dizajnu v Brne, kde budú kurátorskú výstavu organizovať Experimental Jetset na tému anarchistického hnutia Provo.

Prajem vám krásne Vianoce a dovidenia (asi až) v Novom roku!

Marion Deuchars a Angus Hyland pre obchod Cass Art

evakasakova — Mon, 19 Dec 2011 13:33:34 +0000

Náhodou som si dnes spomenula na prednášku Marion Deuchars a Angusa Hylanda z tohtoročnej konferencie AGI. Povzbudivý príklad pre každého dizajnéra (ale tiež klienta), ktorý niekedy pochybuje nad významom vizuálnej komunikácie. Marion a Angus prepracovali postupne celý koncept londýnskej siete výtvarných potrieb Cass Art. Keďže Cass Art nakupoval tovar od rôznych značiek v obrovských množstvách, presvedčili najskôr výrobcu Daler Rowney, aby im dovolil zmeniť dizajn obalu jedného z ich výrobkov: malého bloku akvarelových papierov.

Výsledok bol maximálne presvedčivý:

A mohol sa teda začať kompletný redizajn. Postupne prišlo k vydaniu vlastného pracovného zošita pre deti, nákupných tašiek vo farbách olejových farieb, alebo vytvoreniu netradičných výkladov. Všetko pod heslom najlacneších cien v meste a mottom “zaplňme mesto umelcami!” Povinná návšteva pri ceste do Londýna.