Galéria Art Design Project

Po veľkonočnej prestávke s radosťou informujem o vzniku novej slovenskej galérie venovanej dizajnu! Galéria Art Design Project chce byť miestom pre konfrontáciu dizajnu a umenia, takisto ako ponúkať výstavy autorských a experimentálnych dizajnérskych projektov. O priestor sa delí s galériou Space (adresa: Velehradská 7A, neďaleko autobusovej stanice Mlynské Nivy, Bratislava) a prvou otvorenou výstavou je Křehký stories – príbehy limitovaných edícií známej českej galérie Křehký.
Foto: Pato Safko.

Som zvedavá, ako sa bude meniť inštalácia výstav – začínajúc touto impozantnou drevenou konštrukciou to vyzerá, že sa máme na čo tešiť.

Galéria má okrem samozrejmého design shopu aj novú oddychovú zónu a multifunkčný priestor, ktorého architektonické riešenie navrhol Martin Jančok. Už len kôli tomu sa oplatí galériu navštíviť.

Posted in všeličo, výstava | Leave a comment

Apartamento magazín

Minulý piatok som cestovala na rýchlovku do Las Palmas na Gran Canarii, a v jedinom obchode, ktorý bol otvorený aj desať minút pred polnocou (volá sa Ping pong shop) som si kúpila staré číslo Apartamento magazínu. Je jedno, že je z roku 2010 – bola som nadšená akoby bolo vyšlo len včera. Už dávno som rozmýšľala, ako sa dá robiť časopis o “každodenných interiéroch” kreatívnych ľudí bez toho, aby som čo len jedného z nich poznala a ako môže byť tento časopis zábavný aj po druhom článku. Buď sú teda Omar Sosa a Nacho Alegre nejaký zázrační chlapci, alebo ja som doteraz nevedela, že to, čo ma najviac baví na svete je čítať si o každodenných interiéroch. Rozhovory a články ľudí, ktorí sa venujú všetkému možnému a bývajú roztrúsení všade po svete sú napísané s úžasnou ľahkosťou. Občas sa stane, že zabočia k iným témam a čitateľ zabudne, že stále číta o bývaní. No napriek tomu neviem ako môžu dosiahnuť taký kontinuálny publicistický štýl, keď zoznam prispievateľov Apartamenta je doslova nekonečný.  Súčasťou magazínu býva pravidelne sekcia venovaná deťom, na ktorú editori oslovujú rôznych ilustrátorov/výtvarníkov/dizajérov (v mojom 6-tom čísle navrhla pár strán detských aktivít Miranda July) a sekcia art-directovaných kompozícií z bežných domácich predmetov (to býva to naj prekvapenie čísla). Minule sme sa tu bavili aj o cene časopisu, tak tento má malý formát (niečo okolo A5), je skutočne obsiahly a stojí 12 eur. Samé pozitíva! Tento mesiac by malo vyjsť najnovšie číslo.
-

Posted in časopisy | 2 Comments

Fenomén Gig Posters

-
Tak toto je skutočne neuveriteľné, neustále narážam na nové plagátové fenomény. Tento je americký, ale stojí za to mu venovať na chvíľu pozornosť. V roku 2001 Clay Hayes založil stránku GigPosters.com na ktorej od vtedy vytvoril archív viac ako – áno, pozor – 100 tisíc plagátov koncertov hudobných skupín od tisícky dizajnérov. Plagáty sú na predaj, návštevníci ich môžu komentovať, konverzovať s ostatnými fanúšikmi, pridávať vlastné. Podmienkou plagátu je, že musí byť reklamou na živé hudobné vystúpenie (čiže obsahovať miesto, dátum a čas koncertu a názov interpreta), ktoré sa naozaj uskutočnilo. Vo svete mp3 hudby a pomalého miznutia CD-čiek sa plagát koncertu stáva zásadnou vizuálnou reprezentáciou hudby a hudobnej skupiny.

Začiatky gig posters siahajú do 60 rokov:

Viac si môžte prečítať v článku The Guardian. Historicky (ale aj dnes) boli tieto plagáty robené ručne sieťotlačou, najskôr na psychadelické koncertné show, v 70-tych rokoch na punk a neskôr na rave party, a súčasný boom začal niekedy v roku 2000. Hudobné žánre sú rôznorodé, ale čo združuje ich tvorcov je, že tí najlepší sú skutočný umelci. Mnohí z nich pracujú priamo pre koncertné kluby, alebo na zákazku od hudobníkov, a ich plagáty sa potom predávajú ako súčasť merchandizingu kapely. Mnohí sú však “len” zanietení fanúšikovia, ktorí sami kontaktujú svoje obľúbené hudobné skupiny a ponúkajú im plagáty na ich najbližšie vystúpenia alebo šnúry. V podstate mi to pripomína študentov animácie na zlínskej UTB, ktorí ako semestrálnu prácu často krát vyrobili animovaný videoklip k nejakej svojej obľúbenej alternatívnej českej kapele. Veľa z tých klipov kapely nakoniec prijali za svoje a vysielali sa v televízií.

Autenticita, alebo reálne použitie plagátov, ktoré nájdeme na stránke GigPosters nie je vždy úplne jasná, ale ako to vyzerá, mnohým priaznivcom to vôbec nevadí. Skrátka keď sa im páči plagát aj kapela, radi si ho kúpia ako populárne umelecké dielo. Bude to niečo medzi vášňou a hobby. Stránka GigPosters.com vydala dokonca knihu s výberom najlepších plagátov a  mnohí si ju pochvaľujú ako najlepší darček, ktorý dostali, či darovali svojim teenagerských deťom. No, viem si predstaviť, že pre mladého človeka to musí byť bombastické uvedenie do kreatívneho grafického sveta.

Posted in plagáty | Leave a comment

Trienále Plagátu v Trnave

Trienále Plagátu v Trnave, pod záštitou medzinárodnej grafickej spoločnosti ICOGARDA, sa zaraďuje medzi plagátové prehliadky na úrovni Lahti, Mexica a Chicaga. Tohtoročný vizuál od Ivany Palečkovej presviedča, že plagátová súťaž je aktuálna aj v 21. storočí. Ako je tomu v skutočnosti?
O tom, že plagát mení svoju podobu aj poslanie, prebehlo množstvo diskusií – spomínate si napríklad na plagáty, ktoré dizajnéri valne vyrábali po zemetrasení v Japonsku na pomoc obetiam, na neustále pribúdajúce minimalistické plagáty kultových filmov a televíznych sérií, spomínate si na limitovanú edíciu plagátov Paula Smitha k filmu Tinker, Tailor, Soldier, Spy, ktoré boli vydražené na charitatívnom bankete, alebo na také populárne plagáty tlačené drevenými literami hlásajúcimi zenové mantry? Sú to všetko plagáty, ktoré ani nevideli ulicu, kolovali internetom a skončili v obývačkách alebo pracovniach kupcov, no taký je život mnohých súčasných plagátových nasledovníkov. Očakávala by som, že tieto a ďalšie udalosti, ktoré sa udiali za posledné tri roky v novodobej histórií plagátu, budú nejakým spôsobom reflektované na takomto podujatí. Trienále nikdy nešpecifikovalo hlavnú tému, ale možno sprievodné podujatia by mohli návštevníka uviesť do širších súvislostí a plagátovej polemiky posledných rokov.

V poslednom rozhovore 3/4  o nadchádzajúcom Bienále grafického dizajnu v Brne, Radim Peško hovorí o tom, ako zariadili, aby boli na podujatí reprezentované aj najsúčasnejšie “trendy” v obore. Okrem verejne otvorenej súťaže, organizátori oslovili konkrétne vybraných dizajnérov, o ktorých majú pocit, že ich práca výrazne ovplyvnila dianie v grafickom dizajne. Nespoliehajú sa tak na renomé Bienále, ale radšej mu zabezpečia medzinárodnú relevantnosť a záujem návštevníkov.

Mimochodom, do súťaže Trienále v Trnave sa môžte prihlásiť zadarmo, zaslaním dvoch kópií vášho plagátu – ak ste už v kategórií profesionál, tak vám prináleží formát B1 – B0, čiže 70×100 cm, maximálne 100×140 cm. Aj vy si hovoríte, že v podobnej veľkosti ste plagát na Slovensku nevideli už dosť dávno? Nuž, ale to sú podmienky profesionála (a predpokladám aj ICOGARDy). Kríza nekríza.
-

Posted in plagáty | Leave a comment

Prichádza nová koncepcia časopisu Designum!

Priatelia, veci okolo Designum-u sa pohli správnym smerom. Redakcia vyšla v ústrety pripomienkám čitateľov a tak sa od nasledujúceho čísla 2/2012  zásadne zmení jeho obsahová forma. Každé číslo bude odteraz špecializované len na jeden okruh dizajnu: transport dizajn, grafický dizajn, úžitkové umenie – sklo, šperk, keramika, textilný a odevný dizajn a produktový dizajn. Všetky čísla budú ďalej rozdelné na tri bloky: 1.školstvo 2.firmy 3.osobnosti. Okrem toho bude mať každé číslo okrem redakcie Designum tzv. garantov, ktorí budú zaručovať kvalitný obsah (našimi garantmi pre grafický dizajn sú Palo Bálik a Marcel Benčík). A pozor: bude aj nová grafiká úprava!! Ešte jedno číslo bude robiť Robo Paršo a potom každé dve čísla bude realizovať iný dizajnér. Časopis sa tak zaručene prevetrá a som veľmi zvedavá, ktorí budú pozvaní dizajnéri a ako sa predvedú. Je to skutočne napínavá premena nášho dizajnérskeho periodika a neviem sa dočkať : )

A teraz trochu kritiky do vlastných radov. Výzva Mišky Bednárovej a jej anketa na zlepšenie obsahu a formy časopisu sa stretla s minimálnym ohlasom. Len šesť z nás dizajérov sa odhodlalo a konštruktívne napísalo, čo im vadí, čo im chýba a ako by si predstavovali zlepšenie časopisu. Sme vizuálne založená komunita a k písanému slovu máme, ako to vyzerá, preukrutne ďaleko. Menej už však ku slovnej kritike, ktorou nikto z nás, čo sa týka témy Designum, nešetril. Máme veľké štastie, že slovenská vláda financuje časopis o dizajne (v Čechách neexistuje ani Centrum dizajnu ani spoločný časopis, kde by sa sústreďovala tvorba grafických, produktových a iných dizajnérov), a tak by bolo asi na mieste trochu profesionálnej zaangažovanosti.

Čo sa týka výhrad k obsahovej stránke: Designum sa musí venovať najmä slovenskej tvorbe. Ani si neviem predstaviť, aby na tak malom priestore mali súťažiť články o slovenských a zahraničných dizajnéroch. Kto chce vedieť viac o medzinárodnej scéne má na to množstvo príležitostí prostredníctvom iných časopisov alebo internetu. Ďalej neverím, že by niekto preferoval viac obrazového a menej textového materiálu. Ak chce v dnešnej dobe existovať hocijaký časopis, musí ponúkať niečo, čo neponúkajú žiadne eye-candy blogy ani portály. Plus časopis Designum má ponúkať zaujímavý obsah v rovnakej miere dizajnérom profesionálom ako študentom. Takže viac kvalitných teoreticky zameraných textov (od slovenských, ale v tomto prípade prečo nie aj prekladov od zahraničných autorov) je na mieste.

Postavenie časopisu Designum v rámci našej komunity teda nie je vôbec jednoduché. Ja sama rozmýšam, či ho neobmezduje aj jeho cena: za 2,16 eura nemôžem predsa čakať väčší formát, viac priestoru, lepší dojem a podobne, keď akýkoľvek iný časopis, s ktorým by som chcela Designum porovnávať, stojí minálne štyrikrát toľko.

Zostáva teda len držať palce redakcii, aby zvládla tieto nové výzvy a novú organizáciu celého obsahu, a aby časopis chytil svoj druhý dych.

Posted in časopisy | 2 Comments

Dizajnérske súťaže

Tak toto je téma, ktorú som tu tuším zatiaľ ani raz neotvorila, ale aj tak dúfam, že všetci sledujete slovenskú Národnú Cenu za Dizajn a možno aj ceny Czech Grand Design. Tu na Tenerife máme organizáciu grafických dizajnérov DI-CA a táto raz za dva roky vyhlasuje Kanárske ceny za dizajn. Práve prebehol druhý ročník (takže je to celkom nová súťaž, a vlastne tu existuje len toľko čo som ja na ostrove) a moje bývalé štúdio Mínima si po prvý krát odnieslo dve hlavné ceny. A jednu z nich v kategórii korporátna identita za projekt, ktorý som robila ja a o ktorom som tu už písala: značka pre ručne vyrábané vlnené hračky Mimú.
-

Čítať ďalej.

Posted in grafický dizajn | 2 Comments

Ako plagátmi motivovať bežný ľud

Celostránkové ilustrácie od Dana Cassaro pre posledné číslo magazínu GOOD. Niečo vám to pripomína? Áno!! Hodili by sa perfektne na zápalkové krabičky. Motivačné heslá k lepšiemu životu v súčasnom podaní: “Stretávaj sa so svojimi susedmi”, (rozvíjaj dobré medziľudské sociálne väzby) “Dve kolesá pre víťazstvo” (o prospešnosti bicyklovania sa) , “Spýtaj sa odkiaľ je jedlo, ktoré ješ” (o etike pri výbere potravín), “Napíš svojej mame, má o teba strach”. A tak som zistila, že tieto ilustrácie odkazujú na takzvané Work Project Administration (WPA) plagáty, ktoré vydávala americká vláda počas rokov 1936 a1943 na podporu rôzych vládnych programov o zdraví, bezpečnosti pri práci, kultúre a športe. Skrátka, to isté čo na východnej strane bloku. Tu si môžeme porovnať vizuálny efekt:
:
Čítať ďalej.

Posted in plagáty | Leave a comment

Koniec plagátov stále v nedohľadne

Vo viacerých článkoch som tu rozoberala nejasnú budúcnosť plagátového formátu. Už dávno opustili ulice, pramálo plagátov sa vôbec vytlačí, stávajú sa galerijným artefaktom a limitovanou edíciou. Preto ma samu prekvapilo, že za posledné tri mesiace som musela navrhnúť toľko plagátov ako nikdy v živote.

V skutočnosti strašne nerada robím plagáty. Ak sa totižto jedná o nejakú fešnú kultúrno/dizajnérsko/prednáškovú akciu, tak mám hrozný stres vymyslieť niečo dostatočne progresívne, ale zase nie “príliš” moderné, logické ale nie príliš upnuté, atď. S výsledkom nebývam väčšinnou nikdy spokojná. No a ak sa jedná o menej intelektuálny program (typu zábava), alebo o diváka, ktorý sa v živote nestretol so súčasným dizajnom, bojím sa použiť čokoľvek, čo by tohto konečného príjemcu odradilo, alebo by vôbec nepochopil, že plagát je určený pre neho. Z týchto kompromisov opäť málokedy vyjde podarený dizajn.

Takže ako to už býva, to čo najmenej rada robím, v tom sa musím pocvičiť. Plagáty mali rozsah od “Seminára a praktického cvičenia terapie znovunájdenia” (fakt náročné), plagát na Festival Čaju v Českom Těšíne (alternatívne publikum so záujmom o orientálnu kultúru, hudbu, bonsaje, ázijské divadlo a samozrejme čaj), párty absolventov neviem akého oboru ekonomickej univerzity a plagát plesu organizácie venujúcej sa voľnočasovým aktivitám mládeže (tieto dva patria medzi moje najobľúbenejšie a takisto najrýchlejšie urobené).
Po jednorázových plagátoch prišla na rad séria plagátov pre Zámockú Čajovňu LAJA v Českom Těšíne. Organizujú pravidelné prednášky o cestovaní a spoznávaní neznámych kultúr, a tak bolo treba vyriešiť: A/lacnú reporoduciu (formát farebná A4 – toto sú tie spomínané plagáty, ktoré sa vyskladajú zo štyroch A4 vedľa seba) a za B/grafický systém, ktorý sa bude opakovať, ale nebude nudiť.

Posledným hlavolamom bol návrh plagátov pre sieť klubov SMOK. Kluby budú roztrúsené po Českej Republike a ich vedúci si budú sami organizovať svoj program a aktivity, na ktoré potrebujú upozorňovať plagátmi. Jediným riešením, ktoré ma napadlo, bolo vytvorenie “šablóny” plagátu vo Worde, kde by boli umiestnené fixne všetky logá a pozadie a kluby si budú dopĺňať jedine textové informácie s vopred definovanými štýlmi. Je to experiment a skutočne by ma zaujímalo ako budú nakoniec tie plagáty vyzerať naprieč celou republikou. (Výsledná farebnosť sa dodatočne prispôsobila farbám loga, ale mne sa tento návrh páčil viac, tak ho tu uvádzam).

Z týchto plagátových cvičení pre mňa plynie záver: stále je tu dosť problémov, ktoré treba riešiť. Až jedného dňa nebudú konferencie, prednášky a festivaly a workshopy, alebo ich organizátori si budú istý identitou ich projektu, potom už nebude treba volať žiadnemu dizajnérovi. Dovtedy budem trénovať a snáď, kým stihnú nadobro zaniknúť, mi pôjdu tie plagáty lepšie a rýchlejšie.

Posted in plagáty | 2 Comments

Dizajn v časoch ekonomickej krízy

Nedávny článok Adriana Shaugnessyho When Less Really Mean Less (“Keď menej skutočne znamená menej”) sa ako jeden z mála otvorene zaoberá súčasnou ekonomickou situáciou a jej dopadom na profesiu grafických dizajnérov. Vo všeobecnosti je zahanbujúce si priznať, že sa niekomu nedarí. Že sa prestali ozývať klienti, že je menej práce, že sa čaká viac ako pol roka na splatenie faktúr. Samozrejme, časti dizajnérov, ktorí pracujú v interaktívnych médiach, s webovými aplikáciami, portálmi a podobne, kríza len pomohla. Ako hovoria: prečistila konkurenciu a ukázala, že čo je dobré má potenciál sa uplatniť. Zostalo to teda na nás – dizajnéroch, ktorí za zaoberáme predovšetkým tlačenými médiami, aby sme našli cestu ako sa inovovať.  Čakať na to, že krivka konzumu pôjde čoskoro hore a zákazky zase popršia, alebo že firmy začnú hľadať zamestnancov, by sa totižto nemuselo vyplatiť.

Čo teda robia grafický dizajnéri ak nie sú sústavne zahltení prácou? Začínajú autorské projekty, robia mapy, organizujú výstavy o grafickom dizajne, začnú písať o grafickom dizajne. Dizajnér organizátor, kurátor, autor, učiteľ, publicista nie je prevtelenie príliš snaživého jedinca, ktorý má pocit, že nadobudol schopnosti vo všetkých týchto oboroch, ale dôsledkom menších pracovných príležitostí pre čerstvých absolventov či mladých profesionálov. Celosvetovo je badať obrovský rozmach všakovakých dizajnérskych podujatí, festivalov, book-fairov, nezávislých vydavateľstiev a publikácií. Táto “revolúcia” grafických dizajnérv v samostatnom organizovaní si práce, a v konečnom dôsledku aj príjmov, vďačí za svoj vznik ekonomickej situácií po roku 2008.

Ako odrážajú vysoké školy fakt problematického zamestnania svojich absolventov? Je jasné, že výuku nejde prispôsobiť zo dňa na deň a samozrejme študenti vizuálnej komunikácie, rovnako ako aj všetkých iných oborov, sa musia predovšetkým naučiť svoju profesiu, kríza nekríza. Bola som však celkom pobavená reakciou jedného môjho kamaráta, ktorý práve začal študovať na prestížnej madridskej vysokej škole grafický dizajn. Vysvetľovala som mu, ako som spravila plagáty pre jedno kultúrne centrum, ktoré keďže nemali peniaze na tlač väčších formátov ako A4, tak som vyskladala zo štyroch A4-riek finálny plagát A2. Išlo o prednášky o cestovaní, ktoré lepili po školách, a tak bolo jasné, že klasická A4 by doslova zmizla na nástenke na chodbe. Nechápal, ako sá da pracovať s takými obmedzeniami. A práve obmedzenia všetkého možného rozsahu (predovšetkým finančné) sú súčasťou asi každého projektu, ktorý sa nám v týchto časoch dostane do rúk.

Moje pracovné zabezpečenie nabralo začiatkom tohto roka rýchly spád a teraz pomaly prenikám do tajov pololegálneho free-lance. Adrian Shaugnessy píše vo svojom článku o klientovi, ktorý mu bežne zadával prácu za 4 tisíc libier, no tento rok ponúkol len 600. Mňa ešte ma len čaká zistiť, či existuje nejaká urdžateľná forma ako robiť grafický dizajn (aspoň na Tenerife). So srandy (ale v skutočnosti som na to hrdá) hovorím, že za posledný rok sa zo mňa stal špecialista na nulové rozpočty. Okrem toho, naša alternatívna produkcia vydavateľstva La Piscina sa kupodivu stáva produktom, ktorý chýbal na “trhu”. Ponúkame službu kultúrnemu sektoru, ktorá bola doposiaľ pre mnohých absolútne nedostupná: mať vlastný, slušný katalóg k svojmu projektu, výstave či portfóliu. Zatiaľ príjmy vydavateľstva pokrývajú náklady a zvyšok vydá tak na vreckové pre nás troch, ale stačí to na našu motiváciu pokračovať.

Kamarát Nestor (Mgr. Art z kritiky súčasného umenia a čerstvý doktorant, ktorý sa sťahuje do Madridu, lebo získal prácu vo firme na predaj mobilných telefónov) hovorí, že táto kríza je vlastne len takým spomalením rytmu. Že to bude možno ešte trvať päť rokov, alebo kto vie koľko, ale on to chápe ako darovaný čas. Chce sa viac vzdelávať, vymýšľa novú edíciu publikácií, a aj keď je to asi jediný optimisita spomedzi nás, ja si myslím, že v niečom má pravdu. Každopádne prišla vhodná doba, aby Adrian Shaugnessy napísal pokračovanie svojej populárnej knihy “Ako byť grafický dizajnér, bez toho, aby si stratil svoju dušu” (How to be a Graphic Designer Without Losing Your Soul). Nový titul by mohol byť  “Ako byť grafický dizajnér, keď si stratil prácu, klientov a zostala ti len duša”.

 

Posted in veľké témy | Leave a comment

Grafické drobnosti: poštové pečiatky a zápalkové krabičky

Máloktorý dizajnér sa dostane k práci aj na takto malých formátoch – dnes tie najmenšie bývajú keď tak vizitky, alebo vlastne aj odznaky na rôzne podujatia. Staré časy kreativity na československých zápalkových krabičkách nám pripomenie zbierka Kindry Murphy. Vyzerá to, že sú to ešte neorezané hárky priamo z tlačiarne, a tak máme pokope celé tématické kolekcie:
Ponaučenie o bezpečnosti pre deti – všimnite si niektoré doslova hororové interpretácie: “Hra na ulici – hra o život”, “Stokrát podlezeš, jednou na to doplatíš!”, “To je skok do černé kroniky”. Chýba už len “Smrt tě čeká na každém rohu”.Kopu ďalších nájdete v horeuvedenom linku.
Absolútne najoriginálnejšie pečiatky som našla na stránke Fonts in Use (ak som o nej ešte nepísala, určite stojí za návštevu). Ich autorom je berlínsky ilustrátor Henning Wagenbreth, ktorý spolu s nimi vytvoril aj niekoľko poštových známok pre nemeckú poštu. Pečiatky normálne zvyknú byť len akousi povinnou jazdou, ale Henning si nenechal ujsť príležitosť a dorozprával s nimi príbeh jeho známok.

Tu je príklad známky s postavičkou tzv. vtipkára (šaša?), ktorá pochádza z nemeckého stredovekého folklóru. Ten si uťahuje z ľudí a kradne im veci, na čo ho dve pečiatkové obete jeho vtipov rozzúrene naháňajú.Výročie hry Človeče nezlob se! pripomína známkou so scénou klasickej rodinnej partie a dopĺňa ju opäť rozzúrená postavička na pečiatke.

No a sto rokov mládežníckych nocľahární vyjadril dizajnér vtipným “nekonečným” cestovaním z chatky do chatky a scénou z noci na takej slušnej osmičke – alebo dvanástke izbe : ) O spomienky na lyžaráky  a podobné triedne výlety je určite postarané.

Posted in grafický dizajn, všeličo | Leave a comment